Legendárny španielsky gitarista a kráľ flamenca Paco de Lucía zomrel vo veku 66 rokov, informuje denník El Pais. Počas dovolenky v mexickom Cancúne, kde bol aj s vnúčatami, dostal pri hre na pláži infarkt. Posledné roky žil striedavo v Mexiku a Španielsku, jeho rodné mesto Algeciras sa rozhodlo držať dva dni smútok.
Paco de Lucía bol okrem toho aj skladateľ a producent. Bol hlavným podporovateľom štýlu New Flamenco a tiež jedným z prvých flamenco gitaristov, ktorí úspešne prešli aj do iných hudobných žánrov, ako je napríklad klasika a jazz. Richard Chapman a Eric Clapton ho opisovali ako "gigantickú postavú vo svete flamenco gitary", Dennis Koster zase ako "jedného z najväčších gitaristov histórie."
Na Slovensku vystúpil naposledy v apríli roku 2010. V Česku hral však aj tri roky predtým. "Ak je pravda, že šesťdesiatnik Paco de Lucía uvažuje o ukončení koncertnej kariéry, určite to nebude vekom. Pražské vystúpenie ani náznakom nevypovedalo o umelcovej únave. Naopak, tie dve hodiny v jeho prítomnosti utiekli neporovnateľne rýchlejšie ako v spoločnosti jeho oveľa mladších a zdanlivo "nadupanejších" kolegov," písal iDNES.cz v novembri 2007 o pražskom koncerte Paca de Lucía. (Celú recenziu nájdete tu.) A ako ukázali ďalšie roky, gitarista skutočne s hraním neskončil. Ešte vlani v lete de Lucía koncertoval nadšenému publiku na námestí v Olomouci.
Umelec sa narodil 21. decembra 1947 do hudobníckej rodiny, otec bol tiež gitaristom a mama flamenco speváčkou. Bol najmladší z piatich detí, aj jeho bratia pokračovali v rodiných šľapajách - Ramón de Algeciras je významný skladateľ a gitarista, Pepé de Lucía zasa známy spevák. Paco hral na gitaru od piatich rokov, otec ho nútil k tvrdému tréningu až 12 hodín denne. Autor životopisov Donn Pohren a hudobný producent José Torregrosa prirovnali Pacov vzťah s jeho otcom ku vzťahu Wolfganga Amadea Mozarta a Leopolda Mozarta s tým ako obaja otcovia "tvarovali svojich synov." Prvé verejné vystúpenie mal v jedenástich na Radio Algeciras.
Najviac ho ovplyvnil predovšetkým Niño Ricardo, ktorý je považovaný za jednu z hlavných postáv v histórii flamenco gitary, a Sabicas, ktorý je považovaný za najvplyvnejšiu postavu vo vývoji a zdokonaľovaní flamenco gitary ako koncertného nástroja v čase, keď gitara bola len nástrojom na sprevádzanie speváka. Sabicas bol tiež jeho dôležitým radcom. Podľa autora životopisov Pohrena bol Paco "fascinovaný jazzom." Od šesťdesiatych rokov koncertoval, na medzinárodnú scénu vstúpil v roku 1973 svojím hitom Entre dos aguas, ktorý o dva roky neskôr vyšiel aj na rovnomennom albume, vďaka čomu jeho hudbu spoznal celý svet.
Fenomenálny gitarista má na svojom konte mnoho vynikajúcich albumov, okrem iného s gitaristom Larrym Coryellom alebo pianistom Chickom Coreom. Koncertná spolupráca s gitarovými velikánmi - Johnom McLaughlinom a Al Di Meolom patrí k vrcholným inštrumentálnym zážitkom 20. storočia. Jeho majstrovská gitara znie tiež v mnohých filmoch Carlosa Sauru a môžeme ho vidieť a počuť aj v snímke Vicki Cristina Barcelona od Woodyho Allena. Je držiteľom niekoľkých čestných doktorátov na prestížnych hudobných univerzitách a v rodnom meste Algeciras mu postavili sochu.