Len pár týždňov po tom, čo skončila grandiózna prehliadka diela jedného z najvýznamnejších maliarov 20. storočia Salvadora Dalího, bola v Madride zahájená ďalšia výnimočná udalosť spojená so surrealizmom. Oproti retrospektíve španielskeho excentrického búrliváka by mala novootvorená výstava zasadiť tento umelecký smer do širšieho kontextu. Okrem klasickej maľby, kresby a koláže sa v expozícii nazvanej Surrealizmus a sen objavia sochy, fotografie i filmy. Vyrovnať sa výstave Salvadora Dalího, na ktorú sa stáli niekoľkohodinové rady, bude aj tak ťažké . V Paríži a Madride ju totiž celkom videlo viac ako jeden a pol milióna návštevníkov.
Prehliadka Surrealizmus a sen.
Česká spojka
Medzi takmer päťdesiatich autorov z celého sveta sa dostali aj štyria českí surrealisti - Karel Teige, Josef Šíma, Jindřich Štyrský a Toyen sa tak objavujú po boku Andrého Bretona, Maxa Ernsta či Yvesa Tanguyho. A predsa nejde o náhodné spojenie. Josef Šíma v Paríži žil už od dvadsiatych rokov a slúžil tak ako spojka umeleckej avantgardy oboch kultúr. Putá medzi českými a francúzskymi tvorcami dvíhali umenie v Československu na svetovú úroveň.
Lenže surrealizmus nebol prijateľný počas nacistickej okupácie ani za komunistického režimu. Rok 1948 tak pre českých surrealistov znovu znamenal koniec voľnej tvorby a prenasledovanie. Niektorí umelci sa preto pred neznesiteľnou perzekúciou uchýlili do slobodomyseľného Paríža. Napríklad Toyen, ktorá spoluzakladala surrealistickú skupinu v Česku, bola po emigrácii v úzkom kontakte s Andrém Bretonom, ktorý hnutie inicioval vo Francúzsku.
Emilie prichádza ku mne z Houstonu
Na výstave je Toyen zastúpená niekoľkými olejmi. Veľkoformátové plátno Správa z lesa zo zbierky manželov Cullenovcov, ktoré namaľovala ešte v Československu, potvrdzuje, že na prehliadku tohto formátu skutočne patrí. Koláž Jindřicha Štyrského rozvíjajúca motív z knihy Emilie prichádza ku mne vo sne pochádza z rovnakej zbierky filantropickej dvojice z Houstonu. Roy a Mary Cullenovci totiž vlastnia kolekciu českého avantgardného umenia s viac ako 150 dielami. Pôvodný výtlačok Štyrského eroticky poetického textu doplneného kolážami je zhodou okolností práve teraz k videniu aj v rámci výstavy Obrazy a predobrazy v Mestskej knižnici Galéria hlavného mesta Prahy.
Jedine fotografické koláže Karla Teigeho pochádzajú z českej zbierky. Do Madridu ich zapožičal Pamätník národného písomníctva. Takmer abstraktný akvarel Jozefa Šímu zasa svedčí o tom, že prehliadka Surrealizmus a sen sa snaží skutočne o čo najširšiu definíciu tohto smeru.
Hlboké korene sna
Cieľom výstavy nie je zaoberať sa umeleckými spolkami, ale zachytiť surrealizmus ako prístup k životu. Preto je v expozícii napríklad plátno Odilona Redona z roku 1889, ktoré vzniklo niekoľko desiatok rokov predtým, než André Breton napísal Manifest surrealizmu. Priamu nadväznosť možno nájsť aj v diele španielskeho maliara Francisca Goyu. Jeho obrazy sna ako paralelnej reality môže návštevník porovnať len o niekoľko krokov ďalej v zbierke umenia 18. storočia Múzea Prado.
Pátranie po koreňoch surrealizmu je podľa kurátora Josého Jiméneza veľmi dôležité, pretože mal zásadný vplyv na ďalší vývoj umenia. Spojitosť medzi snom a obrazom je totiž v ľudskej mysli zasutá omnoho hlbšie než v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Zdá sa, že na intenzívnejšie prestupovanie sna do umeleckého diela mala zásadný vplyv tiež kinematografia. Temná mysteriózna sála, v ktorej dochádza k stretnutiu s malým zázrakom na plátne, sa stal inšpiratívnym prostredím pre Luisa Buñuela či Alfreda Hitchcocka. Výstava v Múzeu Thyssen - Bornemisza týchto kultových filmových tvorcov pripomína v siedmich video inštaláciách. Expozícia zahŕňa aj nezvyčajne veľa autoriek. Nejde len o múzy a podporovateľky, ale o umelkyne ako Toyen, Meret Oppenheim či Dora Maar, ktoré sa svojím mužským polovičkám bravúrne vyrovnali.
Súbor 163 diel zhromaždených pre výstavu pochádza okrem súkromných zbierok aj z renomovaných galérií - napríklad z parížskeho Centre Pompidou, londýnskej galérie Tate Modern či newyorskej MOMA.
ihned.cz