Filmový festival Crossing Europe v Linzi, ktorý tento týždeň skončil, sa zaoberal aj témou ako žiť na okraji civilizácie, bez vymožeností konzumnej spoločnosti. Jedným z premietaných filmov bol aj dokumentárny debut bieloruskej režisérky Anastasie Mirošničenko o maliarovi a bezdomovcovi menom Valerij Liaškevič s názvom Križovatky (Perekrestok).
Viac o filme tu.
Ďaší antikonzumistický film bol pozvaný z Česka. Je to dokumentárna snímka s názvom Stále spolu. Premiéru mal na sklonku minulého roka na svetoznámom dokumentaristickom festivale IDFA Amsterdam. Česká premiéra je plánovaná na máj.
Režisérkou je Eva Tomanová, ktorá dlhú dobu trávila medzi zvláštnou rodinou, ktorá blízko obce Sušice žije v sústave maringotiek a chatrčí zostavených z vetiev stromov. Rodina vysokoškoláka - inžiniera kybernetika Petra Mlčocha vzbudila pozornosť už v roku 2012, kedy sa malo údajne stratiť jedno z ich detí - Perla. Petr Mlčoch má celkom deväť detí so svojou manželkou Simonou, taktiež vysokoškoláčkou, ktorá vyštudovala slovenčinu a históriu. Dorotka má 26, Kašpar 23, Prokop 21, Silvester 16, Severín 14, Horymír 13, Perla 10, Irenej 7 a Rose 4. Otec rodiny vedie rodinu patriarchálnej. Nikto si nemôže dovoliť prejaviť odpor proti tomu, čo nariaďuje. Mlčoch sa však vyjadruje kultúrne, dokonca spisovne, hovorí skôr ticho. Sám seba nazýva "profesionálnym otcom" a jeho najväčší klad, ktorý podľa svojich slov prináša spoločnosti, je to, že vychová zdravé a pracovité deti, ktoré produkujú hodnoty. So svojou manželkou, ktorú s úspechom odviedol z pražského sídliska a previedol na svoju prírodnú životnú filozofiu, sú už 25 rokov. Najstarší synovia chodia stále v saku a klobúku, aj ostatné deti sú oblečené dosť starosvetsky. Rodina zo Šumavy diváka udivuje najmä tým, ako je možné do dnešného sveta naprojektovať myšlienky predminulého storočia.
Snímka: Česká televízia
Film sa začína odvíjať na Úrade práce v obci Sušice, kde otec bojuje s dvomi úradníčkami o prídavky na deti vo výške 5040 českých korún. Prídavky na deti sú totiž okrem flamenca, ktoré hrajú po krčmách Kašpar a Prokop, dôležitou súčasťou života rodiny. Tá je predsa len v niečom závislá na civilizácii. Majú počítač, takže potrebujú vyrábať (alebo nejako inak získavať) elektrinu. Ako, to film nehovorí. Rodina potrebuje aj benzín do starej škodovky a naftu do postaršej dodávky s prívesom, ktorým každoročne cestuje do Španielska. Funguje tu aj zánovná práčka a v majetku rodiny je aj niekoľko starých chladničiek, vaňa a pec. Pozemok, teda lúka na kraji lesa, na ktorej žijú, údajne patrí Mlčochovi. Náradie na výrobu nástrojov z dreva je samozrejmosťou. Chlapci sú dokonca tak šikovní, že gitary, ktoré potrebujú na hranie flamenca, si vyrobili sami. Nie je tu však televízia, ktorá by mohla znamenať pre deti pokušenie, ako nahliadnuť do neznámych konzumných svetov a eventuálne by mohla dopomôcť k zrúteniu celého Mlčochovho impéria. Výdobytky civilizácie Petr Mlčoch a zatiaľ ani nikto iný z rodiny neuznáva. Ako odstrašujúci prípad otec rodiny uvádza dobu, kedy si jedno z detí chcelo hrať s legom miesto so šiškami a konárikmi.
Otec svojim deťom denne rozdeľuje celodennú prácu, pretože žiadne z detí programovo nechodí do školy. Matka - učiteľka ich však učí sama a deti potom v škole absolvujú rozdielové skúšky vrátane maturity. Deň začína väčšinou povelom tohto druhu: "Horymír pôjde na zemiaky, Severín na slivky, Kašpar opraví kolesá." Časť roka trávi rodina v Pyrenejách a v Andalúzii v Španielsku, kde sa film tiež natáčal. Pyreneje sú totiž pre otca symbolom prekonávania prekážok (deti do hôr vystupujú v plážových topánkach Crooks) a Andalúzia je pre nich obľúbenou destináciou na zimu. Je tu totiž teplo. A tiež tu starší dvaja chlapci úspešne zarábajú eurá hraním flamenca. Mlčochova rodina žije v Andalúzii v karavane pod mostom alebo v tuneli. Obľúbili si miesto, kde tečie potok a vytvára malé jazierka, kde je možné sa kúpať. Tu sa opálený Petr Mlčoch labužnícky umýva a vystavuje svoje svalnaté telo vlnkám a slnku. Diaľničný most nad nimi zrejme nikomu nevadí.
Život, ktorý rodina vedie, je pre otca rodiny cestou, ako sa "priblížiť k nebu". Rodina sa pre Mlčocha stala nástrojom experimentu, ktorý vykonáva úplne dôsledne.
Film rodinu Petra Mlčocha trochu idealizuje, ale je jasné, že inak by nemohol byť natočený vôbec. Režisérka musela dlho usilovať o Mlčochovu priazeň a jeho povolenie natáčať. Predsa len je ale cítiť, že niekde naspodku je film znepokojujúci a že sa v rodine patriarchu deje niečo, čo sa trochu prieči duchu slobody a humanity. K osudu rodiny sa chce režisérka Eva Tomanová naďalej vracať. "Petr Mlčoch a jeho rodina ma nikdy neprestala zaujímať a udivovať," hovorí. "A myslím, že aj v budúcnosti by som sa rada vrátila napríklad k osudu detí. Naozaj ma zaujíma, čo s nimi raz v živote bude. Či si najstarší synovia pristavia na lúku svoje maringotky, ako by chcel otecko alebo sa im podarí odpútať a ísť vlastnou cestou."
Eva Tomanová nakrúcala už skôr reportáže v Etiópii, Brazílii aj Španielsku, ale k témam sa znovu nevracala - na rozdiel od jednej šumavskej lúky, kam sa vracať chce. Reakcie na film sú odlišné podľa kultúrneho prostredia. Napríklad v Dánsku boli diváci pobúrení patriarchálnym štýlom otcovej výchovy, v Česku divákom jeho autoritatívnosť zas až tak veľmi nevadí.
Oba filmy - bieloruský aj tento český - ukázali, že žiť bez civilizácie alebo mimo civilizácie je ťažké, ale nesvedčí to ani o nevinnosti toho, kto tak žije, ani o tom, že by súčasná civilizácia bola zlá. Tým, že festival Crossing Europe zaostril na tému nezdomácnenosti v súčasnej civilizácii, je záslužné. Alternatívny životný štýl patrí medzi dôležité témy, ktoré sú na filmových festivaloch obľúbené. A tak sa stalo tento rok aj v Linzi.
Z Linzu Radovan Holub,
programový spolupracovník MFF Bratislava