Slováci ani Česi nemajú na medzinárodných filmových festivaloch ustlané na ružiach. Filmy z nášho regiónu sú pod tlakom domácich producentov a distribútorov, ktorí od režisérov požadujú snímku, na ktorú už konečne prídu domáci diváci. A ktorá si teda aspoň trocha na seba zarobí. Na druhej strane by sa tvorcovia radi pýšili prítomnosťou svojich diel na svetovom trhu. Na to sú však naše filmy väčšinou málo medzinárodne zrozumiteľné. Najmä tie, ktoré sa vyrábajú kvôli úspechu doma. Naša kinematografia preto už roky rieši túto kvadratúru kruhu, väčšinou bezvýsledne.
Na aktuálnom filmovom festivale v Berlíne sa našim filmom však celkom darilo. V mimosúťažnej sekcii Fórum bežal hraný film Ivana Ostrochovského Koza, nakrútený v slovensko-českej koprodukcii, a v sekcii Panoráma zase český dokumentárny film Veroniky Liškovej Danielův svět.
Koza na červenom koberci
Hrdina filmu Koza Peter Baláž sa v Berlíne stretol so záujmom a s pochopením, diváci filmu rozumeli a kládli zaujímavé otázky. Dnes štyridsaťjedenročný boxer je bývalý olympionik, ktorý dostal prezývku Koza. Býva so svojou družkou v sociálnom byte. Žijú zo dňa na deň a sú bez peňazí. To je vec, ktorú chápe každý, dokonca aj na nákladnom medzinárodnom festivale s červeným kobercom. Peter Baláž v Berlíne oznámil publiku, že box a film sú pre neho úplne odlišné disciplíny. „Keď boxujem, spoznám, kedy je koniec, keď som točil film, tak som to nikdy nevedel.“ Diváci v Berlíne sa domnievali, že ide o dokument, pretože film pôsobí veľmi autenticky. Film Koza už medzinárodne uspel ešte než bol dokončený. Predstavil sa na minuloročnom filmovom festivale Karlove Vary v rámci Works in Progress. Medzinárodná porota tento projekt nominovala ako najlepší vo výbere. Projekt tak získal desaťtisíc eur.
Jediný pedofil s tvárou
Film Danielův svět zaujal tiež už pred svetovou premiérou v Berlíne. Vyslúžil si prezývku „pedofilný film“. To však nie je úplne presné. Vo filme nejde o sex s deťmi, o zneužívanie detí pedofilmi ani o detskú pornografiu. Je to film o neopätovanej láske. Jediným hrdinom filmu je dvadsaťpäťročný študent literatúry Daniel, ktorý už v puberte zistil, že ho sexuálne priťahujú predpubertálni chlapci. Sám seba nazýva pedofilom a nevidí na tom nič zlé. Nič nenasvedčuje tomu, že by to v budúcnosti malo byť inak, že by sa napríklad stal „normálnym homosexuálom“, že by sa mu napríklad v štyridsiatich začali páčiť osemnásťroční. To tiež vo filme potvrdzuje sexuológ. Daniel nijako nerozporuje trestnosť šírenia detskej pornografie. S hrdinom sa vydáme do obce Telce u Loun, kde žije jeho brat. Ten je Danielovým radcom. A tiež tu v dedine má Daniel svojho Miša. Chlapca ani jeho rodinu však vo filme neuvidíme. „Chcela som ich chrániť,“ vysvetľuje režisérka filmu Veronika Lišková. Úplne prakticky je Mišo pre Daniela objekt idealistickej túžby a citu.
Funguje v jeho sexuálnych fantáziách tak, že Daniel na neho myslí a potom uspokojuje svoju sexuálnu potrebu rukou. To vo filme Daniel dvakrát zopakuje. Dieťaťu svojich snov by podľa svojich slov nikdy neublížil. Zároveň sa zmieril s tým, že si nikdy nezaloží rodinu a nebude mať deti. Vo filme sa krátko stretneme tiež s heterosexuálnym pedofilom a s približne desiatkou ďalších, ktorí si však väčšinou zakrývajú tvár nejakou maskou a v titulkoch sú uvedení pod pseudonymami. Ide o malú pedofilnú komunitu, ktorá je pre Daniela vnútorne veľmi dôležitá.
Vrcholom filmu je účasť skupiny pedofilov na manifestácii Prague Pride. To je najkontroverznejšia časť filmu, pretože homosexuáli majú väčšinou k pedofilom rozporuplný postoj. Diváci v Berlíne sa zaujímali, prečo film túto kontroverziu neukazuje. Na Prague Pride pedofili rozvinú transparent volajúci po ich ľudských právach so signatúrou informačného webu o pedofílii www. nejenhomo. cz. Diskusia v Berlíne sa stočila najmä na hrdinu filmu. „Bol jediný z pedofilov, ktorý bol ochotný ukázať svoju tvár,“ vysvetlila režisérka. Film má svoj výchovný rozmer. Dozvieme sa v ňom napríklad, že 0,1 – 5 percent populácie v Česku sú pedofili, ale presné číslo je ťažké dokladovať. A tiež to, že 90 percent násilia na deťoch spáchajú ľudia bez pedofilnej orientácie, pre ktorých je dieťa najľahšou obeťou. A že až 80 percent pedofilov trpí depresiami a sklonmi k samovražde. Film ukazuje pedofíliu ako vrodenú chybu a pedofila ako človeka, ktorý má svoje záľuby, svoje túžby a obetiam svojho citu nechce ubližovať. Ako Koza, tak aj Daniel zaujali berlínske publikum a ukázali, že náš film je schopný coming outu podobne ako hrdinovia filmu o pedofílii. Je schopný nájsť si svojich divákov za hranicami, aj keď to nie je tak často, ako by sme si priali.
Berlín v Berlíne
V súťaži Berlinale zaujal divákov film nemeckého režiséra Andreasa Dresena Keď sme snívali, natočený podľa románu Clemensa Meyera z roku 2006. Hrdinami tohto totálne deziluzívneho filmu sú Rico, Mark, Paul a Daniel, ktorí vyrastali v Lipsku za socializmu, nosili pionierske šatky a angažovali sa v socialistickej škole. Po páde múru, keď mali sedemnásť, začali tráviť čas kradnutím áut, pitím, pouličnými bojmi a neskôr drogami. Je to skupina mladých ľudí, ktorí prehrali všetko. Film je rozdelený do jednotlivých kapitol ako kniha, s postavami sa zoznamujeme pomocou retrospektív. Je to film o tom, že pád múru nepriniesol veľké príležitosti všetkým a že boli aj takí, ktorí sa so slobodou nedokázali vyrovnať.
Z Berlína Radovan Holub,
programový spolupracovník MFF Bratislava