Zomrel český hudobný skladateľ Petr Hapka, informáciu priniesol bulvárny denník Blesk. Úspešný autor filmových melódií aj populárnych hitov bol celý život známym "levom salónov". V polovici mája oslávil sedemdesiate narodeniny. Informáciu o skladateľovom úmrtí iDNES.cz potvrdil Hapkov zvukový majster Michal Pekárek.
Petr Hapka patril k najvýraznejším postavám povojnovej českej populárnej hudby. Nielen ako skladateľ množstva piesní, z ktorých viaceré sa stali veľkými hitmi, ale aj ako nezameniteľný "prírodný" spevák a v neposlednom rade preslávený "lev salónov", ktorý si ako málokto vedel užívať život a o ktorom sa rozprávali desiatky - je jedno či pravdivých - legiend.
Pochádzal z kultúrne založenej rodiny, jeho matka bola operetná speváčka a otec maliar. Sám Hapka sa už od malička venoval hudbe, jeho talent bol rozpoznaný údajne už v troch rokoch, keď sa naučil hrať na klavír, ktorý sa stal jeho hlavným nástrojom po celý život, hoci na konzervatóriu vyštudoval hru na violu.
Jeden z posledných rozhovorov s Petrom Hapkom z minulého roka si prečítajte tu.
Ako autor piesní šansónového typu sa začal Petr Hapka presadzovať už v 60. rokoch, kedy vytvoril autorskú dvojicu s textárom Petrom Radom. Už vtedy spolupracoval so speváčkou Hanou Hegerovou, pre ktorú zložil jej vtedajší hity Kázeň v kaplnke Betlehemské či Obraz Doriana Graya.
V šansonovej polohe však pre Hapku bola pre jeho kariéru absolútne najpodstatnejšia spolupráca s textárom a po všetkých stránkach podnikavým človekom Michalom Horáčkom, ktorý bol síce zdanlivo úplne odlišný ľudský typ od bohémsky založeného Hapku, umelecky si ale sadli už od prvého veľkého projektu, autorského albumu pre Hanu Hegerovú Potměšil host. Odtiaľ tiež pochádza jeden z Hapkových aj Hegerovej najväčších hitov, duet Levandulová.
Vlani v marci podstúpil Petr Hapka zdanlivo banálnu operáciu bedrového kĺbu. Potom sa u neho ale prejavila Alzheimerova choroba. Od tej doby sa o neho doma starala rodina.
Horáček: Šťastie je, že tu po ňom zostala jeho hudba
Úspešná spolupráca Hapku a Horáčka pokračovala ešte za minulého režimu na albume V penziónu svět (1988), na ktorom sa už podieľalo okrem Hegerovej viac ďalších spevákov, napríklad Richard Müller a Michael Kocáb. V rovnakom koncepte potom dvojica pokračovala v autorských albumoch aj po zmene režimu a do svojho okruhu lákala rad ďalších nových tvárí, od Lucie Bílej cez Jaromíra Nohavicu až po Janu Kirschner. Posledný projekt, ktorý Michal Horáček s Petrom Hapkom vytvoril, bolo predstavenie a album Kudykam (2009).
Jeho najväčšie hity si vypočujte tu.
Horáček v posledných rokoch s Hapkom už nespolupracoval, odchod dlhoročného kolegu však pre neho predstavuje nenahraditeľnú stratu. "Bol to svojrázny, jedinečný človek. Zostane po ňom diera v živote mojom i ľudí, ktorí ho poznali len cez muziku. V živote som sa stretol s množstvom ľudí, ale slovo génius by som použil len pre jedného. A to bol Petr Hapka. Šťastie je, že tu po ňom zostala jeho hudba," povedal Horáček iDNES.cz.
"Keď som ako štrnásťročný začal vnímať jeho hudbu, poskytovala mi neopakovateľnú emóciu, ktorú som si vtedy nevedel vysvetliť. Neha, krehkosť, vtip, radosť, horkosť, hnev, túžba, spomienky, nádeje ... emócie, ktoré všetci poznáme a často ich v sebe nosíme tajne. Dnes už to myslím viem - on to svojou hudbou hovorí za nás. Myslím, že Petr mal obrovský dar písať hudbu, ktorá vie objať. A toto kúzlo nezmizne. Ďakujem za všetko, čo som s Petrom mohol zažiť," spomína na neho jeho dlhoročný spolupracovník a zvukový majster Michal Pekárek.
Petr Hapka sa však rovnakou mierou ako piesňami preslávil aj svojou filmovou hudbou, ktorá vždy niesla jeho neprepočuteľný copyright, daný spravidla vznosnou melodikou, veľkolepou orchestráciou a výrazným podielom klavírneho aranžmánu, rovnako ako ohlasy starších hudobných žánrov.
Zložil hudbu k viac ako osemdesiatim filmom, či televíznym seriálom. Je medzi nimi napríklad Tisícročná včela, Den pre mou lásku, Panna a netvor, Krakonoš a lyžníci, Upír z Feratu alebo Deváté srdce. Z Hapkových pesničiek, napísaných pôvodne pre čisto filmové účely, sa občas stali hity aj mimo biografov, príkladom je Nestůj a pojď z filmu Páni kluci alebo titulná pesnička z retro komédie Fešák Hubert.