Pred štyrmi rokmi hlásil server Amazon.com zásadný míľnik pre knižný svet: v roku 2010 prvýkrát prekročil počet predaných elektronických kníh na tomto serveri počet kníh papierových. Aj keď išlo "len" o knihy v pevnej väzbe a nie aj o paperback (angloamerický knižný trh na rozdiel od toho nášho tieto dve položky striktne rozlišuje), museli aj najväčší skeptici pripustiť, že s e - knihami je už nutné počítať.
Nasledujúce roky to potvrdzujú nielen v zahraničí, no ruka v ruke s boomom čítačiek sa však na vlnách virtuálnej literatúry objavili aj piráti. A tiež debata o tom, čo je prejavom slobody a zdieľania informácií a čo už krádežou ohrozujúcou prežitie nakladateľov.
Keď sa e - sen stane realitou
Nelegálne šírenie kníh tu bolo vždy, ostatne prvý spor o kópiu žaltára pochádza z roku 560. Mnohí dnešní piráti dokonca tvrdia, že ich duchovným otcom bol sám vynálezca kníhtlače Johannes Gutenberg. Keď ešte neexistovali digitálne verzie kníh, pár nadšencov skenovalo papierové tituly a potom je zavesili na internet. S dobrým skenerom sa za pár hodín práce dala urobiť veľmi slušná elektronická kópia knihy Da Vinciho kódu i Larssonovho Milénia. Oboje totiž vyšli v čase, keď vydavatelia o e - knihách viacmenej len snívali.
Dnes je situácia dramaticky iná. Každý nakladateľ, ktorý dáva do obehu elektronickú knihu vie, že tá sa v závislosti od svojej atraktivity behom pár hodín či dní niekde na internete nelegálne objaví - a bude tak úplne zadarmo k dispozícii čitateľom, ktorí za ňu nechcú platiť. Najväčší záujem z aktuálnych titulov je o Jo Nesbøa či Dana Browna, nelegálny trh kopíruje oficiálne rebríčky predajnosti. "Mesačne sa nám darí zachytiť a zmazať približne 1 400 nelegálnych kópií našich kníh a odkazov na ne," hovorí odborníčka na e - knihy Olga Biernátová, pracujúca pre nakladateľstvo Kniha Zlín, ktoré vydáva v Česku Nesbøove detektívky. "Škody, ktoré nám vznikajú, sú nevyčísliteľné," dopĺňa Richard Klíčník z Arga, ktoré má v Česku práva na Browna a vydáva aj Fulghuma a Coelha ďalších autorov, ktorí pirátov priťahujú.
Kým Kniha Zlín si najíma virtuálnych detektívov, teda firmy, ktoré cielene nelegálne kópie hľadajú, Argo pátra samo. "Najväčšiu úspešnosť mazania máme na Ulozto.cz," zhodujú sa vydavatelia, to je totiž prvé z úložísk, kam sa pozrie aj úplný pirátsky amatér. Keď tam svoj titul nenájde alebo keď link nefunguje, otrávi ho to. Otázka však je, koľko z takých ľudí si potom knihu kúpi a koľko z nich sa rozhodne, že napríklad Nesbøa nahradí inou, dostupnejšou nelegálne nahranou detektívkou. "To bohužiaľ nejde nijak merať. Na druhej strane, keby sme to nerobili, tak bude Nesbø tak rozšírený že bude možné ho stiahnuť na každej druhej stránke a mnoho ľudí takému lákadlu neodolá," vysvetľuje Biernátová.
A tiež piráti sú vždy o krok napred. Viac ako jednotliví malí hriešnici trápia vydavateľa servery, ktoré si z šírenia e - kníh robia živnosť na hrane zákona. Napríklad on - line knižnice. Tie najdrzejšie fungujú na nasledovnom princípe: ak je trestné šírenie nehmotného obsahu, ale je možné požičiavať za odplatu hmotnú vec, nie je nič jednoduchšie ako čitateľovi poskytnúť za symbolickú cenu fyzickú čítačku: e - knihy v nej nahraté sú potom posudzované rovnako ako papierové knihy požičiavané v knižnici. "Sú veľmi drzí, s nikým sa však nesúdime. Myslím, že čo sa týka jednotlivcov, varovanie väčšinou stačí, mnoho ľudí sa minimálne hanbí natoľko, že si to nabudúce rozmyslí," hovorí Biernátová. Mimochodom nie je väčšia hanba ako prehnať zlodeja, ktorý dal k dispozícii zadarmo na stiahnutie knihu na internet, sociálnymi sieťami.
Nie je pirát ako pirát
Kategórií pirátov je veľa a nie všetci musia nutne len škodiť. Sú tu e-bookári, ktorí už pred desiatimi rokmi začali s digitalizáciou papierových kníh a i v dnešných elektronických vodách spĺňa takzvanú dobu hájenia - nezdieľajú titul ako čerstvý, takže umožnia nakladateľovi zarobiť. A v rámci komunity sa na dodržiavanie limitov hájenia trvá. Napríklad server Ebookeater.cz je skôr rozsiahlou knižnou databázou obsahujúcou najmä mnoho starších a v elektronickej verzii inak nedostupných kníh. Aj títo piráti gentlemani majú svoje kritiky, nikto napríklad nerieši pri stiahnutí zahraničných titulov autorské práva prekladateľov.
Nepomer samozrejme panuje medzi pirátmi, ktorí nelegálny obsah na internet aktívne nahrávajú, a tými, ktorí ho potom pasívne sťahujú, tých druhých je mnohonásobne viac. Niektorí z nich na internetových fórach priznávajú, že by za e - knihu zaplatili, ak by bola dostupná v inom formáte alebo bez príliš tvrdého DRM, ostatní majú pocit, že v dnešnom svete má človek na informácie zadarmo (a čím iným než informáciou kniha je) neodňateľné právo.
Elektronické publikácie pritom stoja menej než knihy tlačené a mnoho aktuálnych e - kníh si drží cenu alebo ich vydavatelia a distribútori často zaraďujú do výhodných balíčkov a zľavových akcií. Cieľ je jednoduchý - získať čitateľa. Ďalším osvedčeným lákadlom je vystavenie prvých kapitol či prvých napriklad tridsiatich strán elektronickej knihy zdarma. Veľa čitateľov sa "chytí" a za zvyšok príbehu rada zaplatia.
Knihy sa nemajú váľať
Škodu, ktorú piráti spôsobujú, nevie nikto vyčísliť. "Počet stiahnutých kníh krát cena nerovná sa škoda," zdôrazňuje Jiří Vlček zo spoločnosti Palmknihy.cz, ktorá je dnes jedným z najväčších distribútorov elektronického čtiva. Málokto totiž vie povedať, koľká stiahnutá e - kniha bude tou prvou, kvôli ktorej sa nakladateľovi už ďalej neoplatí podnikať a jednoducho zavrie obchod. Svoje o tom vedia vydavatelia odbornej literatúry, skriptá a učebnice sa začali pirátsky zdieľať okamžite potom, čo sa v knižniciach vysokých škôl objavili prvé skenery.
Existujú však aj autori, ktorým piráti nevadia. Paolo Coelho na svoju fanúšikovsku stránku dokonca sám umiestnil svoje knihy na stiahnutie zadarmo. "Piráti sveta, spojte sa a piráťte všetko, čo som kedy napísal!" vyzval čitateľa v reakcii na snahu amerických zákonodarcov regulovať zdieľanie nelegálneho obsahu internetu. Iniciatíva známa pod skratkou SOPA neprešla, s neúspechom sa potýka aj snaha Európskej únie internetové pirátstvo regulovať. Avšak celosvetové predaje Coelhových kníh sa blížia takmer k štvrť miliarde, takže tam, kde by stratil, si majster pár tisíc prekonaných dolárov ani nevšimne .
V Česku je zástancom voľného prístupu ku knihám napríklad Michal Šanda, ktorý dal už pred viac ako rokom k dispozícii voľne celú svoju tvorbu. "Mne ide o to, aby sa knihy čítali, a nie aby sa váľali v knižniciach," tvrdil vtedy. Predajnosti papierových verzií jeho kníh to paradoxne vôbec neublížilo, naopak - urobil si tým dobrú reklamu Potvrdzuje tak, že príčina a následok môžu byť často obojsmerné. Podľa výskumov totiž až každý druhý čitateľ niekedy navštívi nelegálne úložisko kníh, a je tak vlastne pirátom. Videné opačne: každý pirát sa môže stať platiacim zákazníkom.
Čo sa najviac kradne
Oficiálna štatistika najsťahovanejších pirátskych kópií samozrejme neexistuje. Podľa nakladateľov bol predtým najväčší záujem o sci-fi a fantasy knihy, ktoré neexistovali v elektronickej podobe a komunita fanúšikov ich skenovala a následne zdieľala. Z aktuálnych titulov dnes patrí k najsťahovanejším:
E. L. James: Päťdesiat odtieňov sivej, temnoty a slobody ako e - kniha od vydavateľa neexistuje, čitateľky si však zadovážili sken. Komunita čitateliek romantických príbehov je pomerne veľká, zdieľajú najmä červenú knižnicu a harlekýnky
Dan Brown: Da Vinciho kódom počínajúc a Infernom končiac, pričom sa kradnú nielen knihy, ale aj audioknihy.
Pratchett Terry: český vydavateľ knihy Zeměplocha je legendárnym bojovníkom proti pirátom. Keď Vladimír Talaš z Talpressu pred rokmi zistil, že knihy, za ktorých práva zaplatil, voľne kolujú po internete, podal trestné oznámenie. Polícia piráta vypátrala, Talaš sa s ním mimosúdne vyrovnal a jeho peniaze poslal na charitu. Boj však pokračuje, Pratchett je stále jedným z najvyhľadávanejších autorov.
Jo Nesbø: nelegálne obiehajú po internete aj anglické preklady jeho detektívok, záujem je aj o audioknihy vrátane Lovcov hláv.
idnes.cz
