Paralely budapeštianskeho stretnutia britského premiéra Tonyho Blaira s predsedami vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s kodanskou dohodou o prístupe v decembri 2002 analyzoval najvplyvnejší maďarský denník Népszabadság. Budú či nebudú peniaze, pýta sa v úvode komentátor Oszkár Füzesi parafrázujúc známu hamletovskú otázku. Dánske predsedníctvo únie argumentovalo podobne ako Blair v Budapešti. A to, že pristupujúcim krajinám stačí menej peňazí, aj tak ich nevedia využiť, a čím viac sa budú dohadovať, tým dostanú menej. Kodaň pripomína aj taktiku, ktorú si zvolilo terajšie britské predsedníctvo. Najskôr Blair načal súdržnosť 10 nových členských krajín, potom zasa jednotu štátov V4. V roku 2002 išli svojou cestou Poliaci, teraz zasa Slováci, pripomína ďalej autor. Podľa neho na tom nie je nič zlé, veď situácia je odlišná a iné sú aj záujmy vyšehradských partnerov. "Odpovedali sme, že práve my by sme potrebovali viac peňazí (princíp solidarity), alebo aspoň toľko, koľko dostanú bohatší členovia (princíp rovnoprávnosti), alebo ak aj dostaneme menej, nech máme za to odmenu (princíp kompromisu)."
Čo nie je v poriadku, že nie je jasné na čo a za koľko je možná použiteľnosť Európskej únie. Ak sa integrácia bude vyvíjať smerom "dolu", čiže, stiahneme z obehu peniaze určené na rozvoj chudobnejších členov, tak sa vrátime k spoločnému trhu bohatých. Ak zostane pôvodná forma integrácie a takmer polovicu spoločných peňazí budeme vynakladať do nadprodukcie poľnohospodárskych produktov, tak ani bohatším nezostane na vývojové programy celoeurópskeho významu, o financovaní vedecko-technických revolúcií už nehovoriac. A tak Európa ďakuje, nemá sa dobre, ani vnútri, ani na poli svetovej konkurencie. Bez viac a lepšie rozdelených finančných prostriedkov sa sotva zlepší jej stav. Niečo je zhnité: zatiaľ chce každý reformovať úniu na úkor druhého. Nie je to dráma, ale práve takto to nepôjde, dodáva na záver Füzesi.