Siroty po Takáčovi. Poznáme mafiánov v Bratislave

SIROTY PO TAKÁČOVI


Ján Takáč nemal nijakú klasickú mafiánsku prezývku. Vyrastal v mestskej štvrti Ružinov, ku ktorej mal blízko aj Čongrády, a ako prvý spomedzi vtedajších bossov sa s týmto teritóriom vplyvu aj spokojil. Podľa výpisu z obchodného registra podnikal veľmi pestro, ale to najdôležitejšie bolo „zabezpečenie ochrany majetku a osôb“ firmou pod obchodným menom Vallis, s.r.o. Založil ju v roku 1997 a nazval údajne spojením dvoch slov „valcovanie, lisovanie“, aby bolo jasné, čo čaká tých, ktorí by sa nechceli dať takto „chrániť“.

Obraz solídneho podnikateľa dostáva tiež trhliny, keď sa dozvedáme, že v roku 1998 bol trestne stíhaný pre trestný čin lúpeže so zbraňou. Čoskoro sa začalo o ňom hovoriť ako o šéfovi jednej z najsilnejších skupín bratislavského podsvetia.

Takáč sa obklopoval seberovnými. Napríklad Martin Bognár pôsobil navonok seriózne ako predseda predstavenstva Ski Park Ružomberok, kde ho vystriedal Ľubomír Kudlička, podľa mafiánskych zoznamov vedúci člen skupiny takáčovcov. Sám Bognár, ktorý zomrel náhle v polovici roku 2008, bol pritom v minulosti obvinený, že sa v spolupráci s takáčovcami podieľal na vyberaní výpalného od majiteľov bratislavských reštaurácií.

Takáč bol úzko napojený na Surovčíka, a tým aj na Svobodu. Ich vily na Hlbokej ulici susedili. Ten mal byť zasa spojkou, či skôr sprostredkovateľom kontaktov Takáča na Lexu a ďalších politikov. Na druhej strane ochranu Surovčíkových podnikov zabezpečovali práve takáčovci. A tam niekde je aj začiatok konca tohto mafiánskeho bossa. Dňa 27. marca 2000 naňho strieľali v známom bratislavskom bare Casey. Bolo to po hádke a guľka vtedy zasiahla jeho osobného strážcu do krku, hoci terčom bol vraj Takáč. Strelec Tibor V. skončil vo väzení.

Posledné dejstvo tohto životného príbehu sa odohralo 30. júla 2003 o pol šiestej popoludní na ulici Na Revíne v bratislavskej štvrti Kramáre. Neznámy strelec vystrelil zozadu na tridsaťsedemročného Jána Takáča, ktorý práve nasadol do svojho luxusného terénneho Mercedesu. Z približne pätnástich výstrelov desať zasiahlo chrbát, krk a hlavu obete. Bol na mieste mŕtvy. Páchateľovi sa podarilo ujsť...

Jadro gangu takáčovcov sa z vraždy bossa čoskoro spamätalo a pokračovalo v rozsiahlej trestnej činnosti. Podľa pôvodných policajných zoznamov z roku 2005 bolo v skupine 13 mužov. Za šesť rokov ich počet stúpol na 63. Zviditeľnili sa okrem iného aj vražednými útokmi na konkurenčné gangy sýkoriek (likvidácia Petra Havasiho, jún 2004) a piťovcov (likvidácia Karola Patasyho st., január 2005).





Kšefty s politikmi

Gang mohol pokračovať ďalšie roky a ešte sa aj rozrastať zrejme vďaka silným kontaktom na vládnucich politikov, SIS a vysokopostavených policajtov.

Tom Nicholson toto prepojenie dokumentoval v článku pre denník SME paradoxne aj na strane, ktorá priviedla k pádu škandálmi nechvályhodne známu Mečiarovu vládu vďaka sľubu voličom, že konečne urobí poriadok.

Toto je stručný Nicholsonov odpočet toho sľubu: „Ľubomíra K. napríklad polícia považuje za jedného zo zakladateľov organizovaného zločinu v Bratislave, spolu so zavraždeným zločineckým bossom Miroslavom Sýkorom. Ľubomír K. s univerzitným vzdelaním prevzal vedenie takáčovského gangu... Obchodoval tiež s mužmi na druhej strane zákona – ako s Igorom Grošaftom, vtedajším kandidátom vládnucej SDK do FNM, a Jurajom Minarovjechom, ktorý pracoval v agentúre pre splácanie dlhov Slovenská konsolidačná pod ministerstvom financií, ovládaným SDKÚ...“

Topky.sk, priniesli 13.01.2012 pod titulom „Ľudia z Gorily stále vládnu“ ďalšiu informáciu k Nicholsonovmu odhaleniu: „Ďalším človekom, ktorý sa spomína v uniknutom spise Gorila je Igor Grošaft z SDKÚ. Ten bol už v minulosti medializovaný v súvislosti so stykmi s ľuďmi z bratislavského podsvetia. Navyše figuroval aj v kauze predaja hotela Forum, ktorý mal súvisieť aj so záhadnou firmou namočenou v kauze financovania SDKÚ. Okrem toho, že podľa obchodného registra figuruje približne v dvadsiatich firmách, je od mája minulého roka šéfom predstavenstva Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy. Tá sa v spise spomínala v súvislosti s "kšeftom na informačný systém za 165 miliónov". SEPS je najvýznamnejší hráč v oblasti podnikania s elektrickou energiou..“

Tom Nicholson ďalej píše: „No boli tu aj iné náznaky prepojenia zločinu s politikou. Anton Rázga, bývalý šéf inšpekcie v tajnej službe, bol v predstavenstve spoločnosti MBH Assets od roku 2002 do roku 2004 s Martinom B., právnikom, čo sa dostal do väzby, keď polícia v roku 2004 rozbíjala Takáčov gang. Martin B. bol tiež v rokoch 1999 až 2004 v predstavenstve firmy Project One...“

Táto firma bola podľa Nicholsona personálne aj adresou prepojená s firmou Soul, ktorá prevzala dlh SDKÚ vo výške 22 miliónov korún.

Celé roky banda unikala spravodlivosti údajne zrejme aj vďaka dobrým kontaktom s vysokopostavenými policajtmi a tiež s vedúcimi funkcionármi SIS Topky.sk (18.1.2012): „...Po nástupe Karola Mitríka z SDKÚ po voľbách v roku 2010 na post šéfa SIS začali vznikať obavy z vplyvu skupiny takáčovcov v tajnej službe. Týždenník Trend priniesol informáciu o tom, že šéfom odboru, ktorý má na starosti boj proti organizovanému zločinu vrátane odhaľovania ohrození ekonomických záujmov štátu, sa stal človek napojený práve na spomínanú skupinu podsvetia. Tento odbor pritom riešil aj kauzu Gorila a je jedným z najväčších v kontrarozviedke. Tento človek bol v rokoch 2007 až 2009 spolumajiteľom SBS, ktorá je v prostredí polície a podsvetia považovaná práve za skupinu takáčovcov. Šéf SIS pritom pri vyšetrovaní Gorily odmietol zbaviť mlčanlivosti agentov rozviedky. Tým zabránil jej ďalšiemu vyšetrovaniu.“

Článok z 18.1.2012 mal nadpis: „Slabosť "goríl" z SDKÚ pre podsvetie: S takáčovcami pili, obchodovali a dosadili ich do SIS“ a priniesol aj fotografiu, ktorá unikla do médií počas predvolebnej kampane v roku 2010. Sú na nej mafiánsky boss Surovčík a Ľuboš K. v neznámej reštaurácii v spoločnosti poslanca SDKÚ Pavla Kuboviča. Zjavne sa dobre s politikom poznajú a dobre sa pri víne zabávajú. Podľa TASR Kubovič priznal, že Surovčíka poznal a zverejnenie fotografií považoval za súčasť predvolebného boja...

O týchto kontaktoch takáčovcov s vysoko postavenými osobami priniesol už skôr týždenník Trend (25.11.2011) článok s titulkom „Zaujímaví ľudia vo vedení SIS: Sú prepojení s takáčovcami a hrbáčkovcami?!“: „...Prvým mocným mužom je istý Roman O., šéfujúci odboru, ktorý má na starosti organizovaný zločin, ekonomiku aj korupciu v politike.

Roman bol niekoľko rokov spolumajiteľom bezpečnostnej služby Peber, ktorú polícia a tajné služby považujú za prepojenú s mafiánskou skupinou takáčovcov. Netajil sa tým ani údajný bratislavský boss František Borbély, ktorý pre Trend potvrdil, že bezpečnostnú službu tiež považuje za "takáčovskú".

...Mocný člen rozviedky údajne začal svoju kariéru za čias Ivana Lexu. Keď z nej po zmene pomerov odišiel, naďalej s ňou spolupracoval a mal úlohy infiltrovať sa k takáčovcom, cituje týždenník svoj zdroj z prostredia tajných služieb.

... "Zvláštne je, že o ňom všetci vedeli, že je v tajnej službe. Treba sa pýtať, prečo ho takáčovci medzi sebou tolerovali a aké výhody z toho mali, " dodal zdroj...“





Takto to dopadlo

Polícia, z iniciatívy 1. viceprezidenta Policajného zboru SR Jaroslava Spišiaka, napriek takémuto zázemiu protežantov gangu skúsila rázne zasiahnuť a 25. apríla 2004 vykonala mohutnú raziu v reštaurácii Pizza Amici. Prekvapila tam do päťdesiat „priateľov“ skupiny „takáčovcov“ a zatkla piatich najvýznamnejších členov údajnej skupiny – Ľubomíra K. (1966), Karola L. (1967), Martina B. (1972), Gabriela Š. (1970) a Róberta K. (1968). Róbert K. bol policajt, ktorý dával skupine echo o pohybe policajných hliadok. V denníku Nový čas to komentovali slovami: „Piatich členov vrcholového manažmentu tejto partie bratislavského podsvetia policajti chytili...“ Podľa polície obvinení pôsobili najmä vo štvrti Ružinov, kde prostredníctvom svojich súkromných bezpečnostných služieb (SBS) Vesuv K. T. Security a neskôr A. G. P. Security poskytovali podnikateľom zmluvnú  ochranu. Prvá SBS prišla o licenciu, keď jej zamestnanci v centre Bratislavy 12.10.2002 pred futbalovým zápasom Slovensko : Anglicko postrelili v bare Kelt anglického fanúšika Garetha Alana Jonesa.

Pred záťahom na gang polícia zadokumentovala vyše sto poškodených firiem, ktoré museli pod nátlakom uzatvoriť s nimi zmluvy. Bolo to klasické výpalníctvo, a tak sa nikto z nich netrúfal sťažovať. Tento mlčanlivý kruh rozbila až novela zákona, ktorú predložil do parlamentu tím expertov pod vedením 1. viceprezidenta Policajného zboru SR Jaroslava Spišiaka. Schválená novela ukladala SBS-kám povinnosť fyzicky zabezpečovať ochranu zmluvne dohodnutých objektov, čo mafiánska skupina, samozrejme, nedokáže. Tak sa celá výpalnícka skupina dostala mimo zákona a mohli byť zatknutí, hoci ich obete sa na výpalnícke zmluvy oficiálne nesťažovali. Zdalo sa, že na Slovensku sme našli spôsob, ako legislatívnym krokom vykoreniť túto klasickú mafiánsku živnosť, čo ocenili aj experti v zahraničí. Žiaľ, prokurátorka zastavila v plnom rozsahu trestné stíhanie siedmich údajných členov tzv. Takáčovej skupiny, pretože podľa nej: „Činy subjektov, ktorých predstavitelia boli stíhaní, nie sú trestnými činmi.“

Jaroslav Spišiak to komentoval: „Boli vypracované rôzne právne analýzy a podľa jednej z nich občan môže robiť všetko, čo nie je zákonom zakázané, čiže môže aj strážnu službu vykonávať, ako chce, ak to nemá zákonom zakázané. Vzhľadom na to, že podľa zákona sa fyzická ochrana mala poskytovať určitým spôsobom a nebolo v ňom napísané, že je zakázané poskytovať ochranu inak ako fyzickým strážením, tak vraj neporušili žiadny zákon. Lenže existujú dva typy zákonov, jedny sú tzv. správne, prikazovacie, teda to, čo je v nich prikázané, sa aj musí urobiť. Iný typ zákona je všeobecný, čiže môže sa robiť čokoľvek, ak to nie je zakázané. Napríklad v zákone o cestnej premávke je napísané, že sa jazdí v pravom jazdnom pruhu, nie je v ňom ale napísané, že je zakázané jazdiť vľavo. Ak by sme akceptovali úvahu, na základe ktorej oslobodili "takáčovcov", tak by každý mohol jazdiť aj v protismere, lebo ústava mu garantuje, že môže robiť, čo chce.“

Známy bojovník proti slovenskému podsvetiu Jaroslav Spišiak následne prišiel o miesto 1. viceprezidenta policajného zboru, potom čo verejne v rozhovore pre Plus 7 dní upozornil na prepojenie zločinu a politikov.

SDKÚ-DS pod vedením nerozlučnej dvojice Dzurinda a Mikloš nakoniec doplatila na korupčnú kauzu Gorila, ktorá rozhorčených občanov vyhnala na námestia k najmasovejším protestom od Nežnej revolúcie v roku 1989. Dzurinda aj Mikloš odstúpili z vedúcich pozícií. Mečiar politicky skrachoval úplne. Je to snáď vyhliadka aj na koniec gangu takáčovcov, ktorý začínal, keď politickú scénu 90. rokov ovládli uvedení politici?

Pokračovanie budúcu sobotu na: