Nie je ľahké dať v polovici 68. festivalu v Cannes hodnoverné svedectvo, aký je. Ale pokiaľ ide o úroveň hlavnej súťaže, zdá sa zatiaľ slabšia ako v minulých rokoch. Z Cannes pre idnes.cz píše Eva Zaoralová.
V každom prípade sa kritériá výberu snímok posunula smerom k istej angažovanosti, na zaujatie pre sociálne otázky a problémy vzťahu s prírodou. Dokonca ako by sa niektorí tvorcovia snažili poukazovať na lepšie stránky človečenstva a hľadať ich vo vzťahoch medzi postavami. To bolo príznačné nielen pre otváraciu sociálnu drámu Emmanuelle Bercot, uvedenej mimo súťaž, ale aj pre ďalší francúzsky príspevok Môj kráľ, do ktorého režisérka Maiwenn, tiež herečka, obsadila práve herečku Bercot. Hlavne však dala vskutku životnú úlohu Vincentovi Casselovi, ktorý stvárnil očarujúceho, no pre partnerský vzťah úplne nespôsobilého muža, vždy znovu schopného získať odpustenie a zhovievavosť. Obe režisérky navyše prepojila tiež záľuba v diváckych výjavoch plných kriku, smiechu a sĺz.
Podobne v polceste k melodráme zostal americký film Gusa Van Santa More stromov, sčasti situovaný do Japonska, ktorý na premietaní pre médiá zožal nutnú dávku piskotu a bučania. Čo zrejme nečakal ani zvyčajne oslavovaný nositeľ Zlatej palmy z roku 2003 za Slona, ani tí, čo jeho novinku vybrali.
U veľkej časti kritiky neuspela ani talianska Rozprávka rozprávok, ktorú nakrútil autor pamätnej Gomory. Od režiséra Mattea Garroneho sa čakalo niečo iné ako výpravná séria, prepájajúca vtipne tri rozprávkové línie. Málokto si všimol nevšednej úrovne obrazového a zvukového stvárnenia, odkazujúceho k zdrojom výtvarného umenia i hudby.
Ale tiež doterajších ctiteľov príslušníka gréckej "divnej" vlny Giorgosa Lanthimosa trochu sklamal jeho prvý vstup do canneskej súťaže. Absurdita story o nutnosti hľadania skutočnej lásky, aby človek unikol premene vo zviera, je síce vynikajúci v prvej polovici, ale potom sa jej prvky opakujú a rozdrobujú. Všeličo z gréckych nápadov sa navyše dá objaviť už v dielach časti českej novej vlny, najmä Jána Nemca.
Zatiaľ teda pred divákmi v Cannes defilujú snímky, ktoré sa páčia - ako horúca komédia Nanniho Morettiho Moja matka - ale neprekvapí.
Prekvapenie nepriniesol ani film Američana Todda Haynesa nazvaný Carol, ktorého prednosti spočívajú len v hereckých výkonoch, ktoré predvádzajú Cate Blanchett a Rooney Mara, a v starostlivej dobovej rekonštrukcii románu Patricie Highsmith o milostnom vzplanutí dvoch žien. Podľa reportov si však užili standing ovation.
Rooney Mara, režisér Todd Haynes a Cate Blanchett. Snímka: Reuters
Jediným, kto sa doteraz výrazne vymyká, je Lászlo Nemes z Maďarska so svojím celovečerným debutom Saulov syn.
Bez ohľadu na súťaž však počet ľudí stojacich pred palácom s ručne vyrobenými žiadanky o pozvanie na projekciu aj tých, ktorí čakajú pri červenom koberci tri hodiny pred nástupom hviezd, napovedá, že sa cez víkend počet obyvateľov mesta strojnásobil. Tiež tu slovenskej kolegyni na pláži ukradli šperky a českej zase zmizol cestou laptop, ktorý však nálezca vrátil. Aj takéto príhody ku Cannes patrí.
StoryEditor