Výstava Reného Magritta sa pohráva s mŕtvolami

Muži v klobúčkoch a tajuplné krajinky s priezračne modrým nebom belgického maliara Reného Magritta sú milovníkom umenia dobre známe, a teda sa nová výstava Magrittovej tvorby v newyorskom Múzeu moderného umenia zameriava na autorove surrealistické diela. Expozícia nazvaná Magritte: Tajomstvo obyčajnosti 1926-1938 , ktorá sa v múzeu otvorí už o týždeň 28. septembra a potrvá až do 12. januára, mapuje trinásť rokov autorovho života. Presnejšie jeho intenzívne tvorivé obdobie, počas ktorého si v Bruseli a v Paríži cibril techniku. Ide o prvý zásadnú výstavu Magrittových diel v New Yorku za posledných viac ako dvadsať rokov. Výstava sa z New Yorku budúci rok presťahuje do Houstonu a do Chicaga.

"Tých trinásť rokov, na ktoré sa expozícia zameriava, ukazuje, ako sa z Magritta stal Magritte," hovorí kurátorka výstavy Anne Umlandová. "V tejto dobe bol Magritte nepostrehnuteľnou figúrou medzi surrealistickými umelcami. Vymyslel nový spôsob, ako vo svojich obrazoch ukázať známy svet ako niečo cudzie a iné." Výstava, ktorá sa pripravovala tri roky, zahŕňa koláže, dobové časopisy, fotografie a predovšetkým osemdesiat obrazov zapožičaných zo zbierok múzea i od súkromných darcov a inštitúcií.





Nezúčastnený vrah

Expozícia začína Magrittovou tvorbou z Bruselu z rokov 1926 až 1927: rannými kolážami a ponurými, temnými dielami, ako je napríklad obraz L' assassin menace. Na ňom dvaja muži v klobúčkoch číhajú za rohom miestnosti so zakrvavenou ženskou mŕtvolou, zatiaľ čo vnútri tretí muž počúva gramofón a tvári sa úplne nezúčastnene. "Osobne tu vidím zrod Magrittovej schopnosti vytvárať maľby, v ktorých rozpoznáte každú jednotlivú časť, a napriek tomu celok nepôsobí súvisle a nemá logiku," hovorí Umlandová.

Ďalším obraz z rovnakého obdobia , nazvaný Le Sens de la nuit, ukazuje Magrittovu obľúbenú repetíciu a duplicitu. Na maľbe k sebe chrbtom stoja dvaja muži v oblekoch. Medzi Magrittove charakteristické znaky patria okrem zdvojovania tiež nazývanie predmetov zlými menami, zrkadlenie či skrývanie významov. Mnoho jeho diel pôsobí krajne znepokojujúco: napríklad obraz mladého dievčaťa, ktorá sa zkrvavenými ústami je vtáka.

Až po presune do Paríža roku 1927 Magritte stvoril mnoho svojich najznámejších malieb, napríklad obraz Ceci n'est pas une pipe. Na ňom je fajka, pod ktorou je francúzsky napísané: Toto nie je fajka.

Tajuplnosť z obyčajnosti

Z roku 1928 pochádza dielo Tentative de l' impossible, na ktorom sám Magritte maľuje svoju manželku - ťahy štetca ale nesmeruje na plátno, ale do vzduchu. "Je to humorné a čarovné zároveň," hovorí kurátorka .

Záverečná časť výstavy mapuje roky 1930 až 1938, teda Magrittove posledné roky v Bruseli predtým, než vypukla druhá svetová vojna. Plátna sú jasnejšie, s modrou oblohou a ľahšími farbami, než aké Magritte používal počas svojich prvých rokov v Belgicku. V obraze La condition humaine Magritte použije predmet, aby skryl to, čo je v skutočnosti za ním. Divák tak vidí obraz položený na maliarskom stojane pred otvoreným oknom, ktoré zdanlivo prechádza do plátna na stojane.

"Magrittovo umenie je poctivé. Každý doň môže okamžite vstúpiť a spravidla sa v ňom nestratí," dodáva kurátorka. "Najskôr na človeka pôsobí dôverne známe, v druhom pláne ale robí dojem čímsi cudzím a zvláštnym, čo človeka núti sa pozerať ďalej a čo z obyčajnosti vytvára tajuplnosť a podivnosť."