Vlastnili obrazy za miliardy. A teraz o ne bojujú

Ako krížovú výpravu vníma rodina Rosenberg svoj boj o reštitúciu obrazov, ktoré zabavili nacisti. Ani sedemdesiat rokov po druhej svetovej vojne sa rodine stále nepodarilo získať naspäť kompletnú zbierku malieb Picassa, Renoira, Braqua či Cézanna, ktorú nacisti odcudzili.

Alexandre Rosenberg obrazy prvýkrát videl v dome svojho otca Paula. Druhýkrát sa s nimi stretol v auguste 1944, keď ako člen francúzskych vojsk zastavil vlak s nacistami utekajúcimi z Paríža. Táto scéna už pred takmer pol storočím inšpirovala snímku Vlak, v ktorom účinkoval Burt Lancaster.

Matisse je v Nórsku

Ako ale pripomína denník New York Times, od tej doby sa do boja za reštitúcii obrazov zapojili tri generácie Rosenbergovcov. Jednou z dedičiek je tiež novinárka Anne Sinclair, manželka niekdajšieho riaditeľa Medzinárodného menového fondu Dominiqua Strauss-Kahna. Rosenbergovi potomkovia dnes spolupracujú s Interpolom, prechádzajú katalógy múzeí a keď nemajú inú možnosť, ukradnuté diela aspoň znova nakúpia. Zo zhruba štyristo obrazov, ktoré by na dnešnom trhu s umením mali hodnotu až 10 miliárd dolárov, sa im zatiaľ podarilo nájsť 340 kusov: naposledy Matissov obraz, ktorý nacisti odcudzili roku 1941 a ktorý sa momentálne nachádza v múzeu v Nórsku.

"Rosenbergovi patrí k tým piatim percentám, ktorí majú šťastie. Je to ukážkový príklad toho, ako má vyzerať reštitúcia," tvrdí Marc Masurovsky, zakladateľ projektu Holokaust Art Restitution. Ten sa už pätnásť rokov snaží zdokumentovať umenie ukradnuté nemeckou NSDAP v rokoch 1933 až 1945.



El Greco.


Rosenbergovci nie sú vo svojich reštitučných bojoch jediní. Napríklad potomkovia maďarského bankára, baróna a zberateľa umenia Mor Lipot Herzoga v apríli sa snažia získať naspäť 2000 rodinných obrazov, medzi ktorými boli kusy od Velazqueza, Renoira či Moneta. Potom, čo maďarský štát židom nariadil spísať majetok umenia, prišiel do Herzogovej kancelárie osobne strojcu holokaustu Adolf Eichmann a určil, ktoré obrazy majú byť odvezené do Nemecka. Zvyšok zbierky si privlastnilo Múzeum umenia v Budapešti.

Dnes sa Herzogove obrazy nachádzajú prevažne v rôznych múzeách v Budapešti a Maďarsko ich Herzogovým potomkom, ktorí sa súdia v americkej justícii, odmieta vrátiť. V minulosti o to márne usilovala aj niekdajší ministerka zahraničia Hillary Clinton. Prípad rodiny Herzogových teraz rieši americký obvodný súd v Columbii. O vrátení obrazov odcudzených za holokaustu sa chce podieľať aj Kanada, ktorá minulý týždeň oznámila, že venuje 200-tisíc dolárov na identifikáciu diel, ktoré mali byť ukradnuté. Odborníci z šiestich kanadských múzeí sa pripoja k bádateľom z celého sveta.

Kolín obrazy vracia

Viac ako stovku obrazov sa snažia zreštituovať aj potomkovia židovského obchodníka s umením Alfreda Flechtheima, ktorý z Nemecka utiekol v roku 1933. V jeho zbierke boli obrazy Pabla Picassa, Paula Kleeho či francúzskych kubistov. Začiatkom apríla nemecký vládny panel odporučil Ludwigovmu múzeu v Kolíne, aby Flechtheimovým dedičom vrátilo portrét od Oskara Kokoschku v hodnote 3 miliónov eur. Hovorca múzea oznámil, že odporúčaním sa bude riadiť.

Koncom marca sa pre zmenu dočkali potomkovia Paula Westheima, ktorý do roku 1933 pracoval ako šéfredaktor umeleckého časopisu Das Kunstblatt. Keď utekal z Nemecka do Paríža, nechal u priateľov svoju zbierku obrazov vrátane maľby umelca vystupujúceho pod prezývkou Joachim Ringelnatz. Obrazy už nikdy nevidel. Múzeum v nemeckom meste Neuss teraz na popud nemeckého ministerstva kultúry oznámilo, že dedičom vyplatí odškodné vo výške 7-tisíc eur.

Podobných prípadov existujú po celom svete desiatky. Nacistický ideológ a ríšsky minister Alfred Rosenberg totiž pre drancovanie umeleckých predmetov zriadil špeciálnu jednotku zvanú Einsatzstab Reichsleiter Rosenberg, ktorá len vo Francúzsku a v Belgicku ukradla vyše 20 tisíc predmetov. Tie, ktoré sa ocitli v parížskej galérii Jeu de Paume, sa už tretí rok snaží zdokumentovať americká internetová databáza ERR Project.





V protektoráte zmizli 2 milióny kníh

V protektoráte Čechy a Morava nacisti kradli predovšetkým knihy. Odviezli zhruba 700-tisíc zväzkov z knižnice Karlovej univerzity a cenné spisy zo súkromných zbierok či knižníc rabínskych seminárov v Břeclavi. Tie sa väčšinou ocitli v Terezíne, kde ich Židia museli katalogizovať. Podľa odhadov bibliografa Ladislava Živného z roku 1946 počas protektorátu v Československu zmizlo vyše 2 milióny kníh.

V Česku sa témou reštitúcie obrazov dnes zaoberá napríklad Centrum pre dokumentáciu majetkových prevodov kultúrnych predmetov obetí II. svetovej vojny, ktoré bolo zriadené v roku 2001 na základe uznesní českej vlády. Tento rok bude centrum v dňoch 8. až 9. októbra v Poděbradoch sponzorovať odbornú konferenciu.

A témou nacistického "kynoženia" obrazov sa chce zaoberať aj nadchádzajúce film, ktorý režíruje a hlavnú úlohu v ňom stvárni George Clooney. Volať sa bude Monuments Men a ďalej v ňom majú účinkovať Cate Blanchett, Bill Murray či Matt Damon. Snímka vychádza z rovnomennej knihy historika Roberta M. Edsel, ktorý mapuje príbeh americkej jednotky, ktorá mala umelecké diela ukradnuté Hitlerom zachraňovať. Knihu pod názvom Po stopách nacistických pokladov v roku 2011 vydalo nakladateľstvo Víkend. Clooneyho film má mať premiéru tento rok v decembri.

ihned.cz