Začína sa benátske bienále. Česi a Slováci idú spolu (foto)

Petra Feriancová, Archive 2013, z cyklu Almost Blow Up series.


V histórii bienále umenia v Benátkach už vystavovali všetci od Klimta až po Picassa, ale za celých sto desať rokov nemala prehliadka nikdy takého mladého umeleckého riaditeľa ako tento rok. Len tridsaťdeväťročný kurátor Massimiliano Gioni dúfa, že tohtoročné bienále, ktoré začalo úvodným "preview" pre pozvaných už túto stredu a zajtra sa otvorí všetkým, navštívi do 24. novembra zhruba 500-tisíc ľudí, referuje denník New York Times.

Gioniho úlohou je nielen zastupovať bienále navonok. V tomto ohľade už sa mu podarilo k pôvodnému rozpočtu prehliadky 2,3 milióna dolárov získať ďalšie 2 milióny od súkromných darcov a filantropov. Určite pomohlo, keď sa Gioni zišiel sa šejkami zo Spojených arabských emirátov a v máji podpísal zmluvu, ktorá emirátom garantuje stály pavilón na dvadsať rokov dopredu.

Predovšetkým ale Gioni musel vymyslieť a zrealizovať koncept dvoch obrích výstav - jednu v hlavnom areáli Giardini na kraji mesta, kde sa nachádzajú pavilóny dvadsiatichdeviatich zúčastnených krajín, druhú pri stredovekomo prístavisku Arsenale. To bude určené prevažne mladému umeniu. Priestor je taký rozsiahly, že návštevníci sa po ňom môžu pohybovať vo vypožičaných golfových vozíkoch. Gioni sa k tejto úlohe postavil ambiciózne: objednal diela od viac ako 158 umelcov, čo z tohtoročného ročníka bienále robí skoro dvakrát takú objemnú prehliadku ako vlani. "V podstate pôjde o takú rýchlu cestu naprieč jedným storočím snov a vízií. Bienále totiž môže mať aj pedagogický podtext a pritom nenudiť," odkazuje kurátor.

Kurátora Gioniho si dlhoročný riaditeľ bienále Paolo Baratta tento rok vybral, pretože hľadal niekoho, kto by sa na históriu prehliadky pozrel mladšími očami. Podľa dílera s umením Philippeho Ségalota to bolo dobré rozhodnutie. "Gioni je vychádzajúcou hviezdou a aj napriek svojej mladosti jedným z najžiadanejších kurátorov na svete," tvrdí Ségalot. Ten patrí k dealerom, ktorí na bienále žijú a uzatvárajú obchody najmä posledný týždeň pred začatím. Od roku 1968 totiž na celej prehliadke platí zákaz obchodovania s umením.

Slovensko a Česko



Československý pavilón.


V Benátkach tento rok nebude chýbať ani spoločný pavilón Slovenska a Česka, ktorý na základe medzištátnej dohody spravuje Slovenská národná galéria. Vystavené tu bude spoločné dielo Petry Feriancovej a Zbyňka Baladrána, ktoré s autormi pod názvom Stále to isté miesto pripravil kurátor Marek Pokorný.



Československý pavilón.



Československý pavilón.


Feriancová vyrobila takzvanú site-specific inštaláciu, ktorá má zachytiť všetky významy a asociácie, ktoré Benátky pre slovenskú umelkyňu majú. Inštalácia sa skladá z jej osobného archívu, ktorý nejakým spôsobom nadväzuje na kontext Benátok. A z čoho sa vlastne skladá? Z artefaktov masiek, autorkiných archívnych fotiek holubov, čo je jej dlhodobá práca, krásne nainštalovanej zbierky mušlí, tiež zbierky masiek, ktoré zbieral jej otec a dala ich tiež do kontextu Benátok, ale aj z inštalácia printov, ktorý vytvárajú architektonický objekt mostov, ktoré tiež veľmi pripomínajú mosty v Benátkach.

"Od stredy, kedy prebiehali tzv. "preview dni" navštevovali náš pavilón hojne ľudia, je tu veľmi vysoká návštevnosť. Autori sú priamo prítomný pri inštalácii celý deň, ľudia sa pristavujú a oni vysvetľujú jej interpretáciu, celkom veľa sa pýtajú. Od zajtra je náš pavilóny ako aj ostatné sprístupnené až do konca novembra pre nie odbornú verejnosť, ako to bolo doteraz, ale naozaj pre širokú verejnosť z celého sveta," povedala pre HN riaditeľka marketingu Slovenskej národnej galérie Bohdana Hromádková, ktorá v Benátkach s našimi umelcami priamo je.



Projekt Petry Feriancovej.


Baladránova inštalácia je naopak konceptuálna a chce vyjadriť kultúrno-historické i psychologické významy mesta. "Je to jednoduché riešenie, ktoré môže fungovať. Stávka na istotu, ako pokiaľ ide o metódu práce, tak aj o osoby umelcov. Nič extra zaujímavého, ale aspoň to nebude hanba. Miestne špecifický charakter projektu trochu odrádza, ale stále lepšie, než sa snažiť o vývoz domácich tém. Radšej vystupovať ako etnografi, než ako zkúmaní exoti, "uviedol v rozhovore pre server Artalk.cz Václav Magid, jeden z členov komisie, ktorá víťazný projekt vybrala.



Projekt Zbyňka Baladrána.



Hlavná hviezda? Vraj Aj Wej-wej

Podľa výtvarného kritika Guardianu Jonathana Jonesa sa tento rok pozornosť bude upierať predovšetkým k čínskemu umelcovi Aj Wej-wejovi, ktorý pre bienále pripravil výstavu a okrem toho ešte bude zastúpený v nemeckom pavilóne. Tam bude k videniu napríklad jeho inštalácia Straight z tyčovej výstuže, ktorú umelec nazbieral zo sutín po zemetrasení v čínskom S'čchuane roku 2008. Jeho nový projekt má byť umiestnený v blízkosti kostola svätého Antona a predstavovať dialóg medzi súčasnou a minulou architektúrou, akúsi "čínsku odpoveď Benátkam".

Ústredným bodom tohtoročnej prehliadky bude zhruba 3,5 metra dlhý model futuristického mrakodrapu z päťdesiatych rokov nazývaný The Encyclopedic Palace (na snímke). Jeho autor Marino Auriti dúfal, že podľa tohto modelu raz postaví celú budovu vo Washingtone, ktorá by v sebe obsiahla všetku múdrosť sveta. "Najlepšie to vyjadruje, aké obrie rozmery toto medzinárodné bienále má, a aká ambiciózna je predstavivosť umelcov, ktorí chcú vidieť a pochopiť všetko," tvrdí Gioni. Kurátor sa rozhodol poňať prehliadku ako kabinet kurozit z prelomu šestnásteho a sedemnásteho storočia.

Umenie preto bude v Benátkach radené od prirodzeného až po takzvané artificiálne. Niekde uprostred sa má nachádzať aj druhý kľúčový predmet bienále, Červená kniha Carla Gustava Junga, ktorá bude vystavená v strednom pavilóne.

Bienále ale bude žiť aj novými priestormi - napríklad Palazzo Peckham, kde sa sústredí päť mladých umelcov vrátane Jona Rafmana pod vedením londýnskej galeristky Hanny Barry. Jednou zo spolukurátoriek je aj Grace Welch, mladšia sestra slávnej speváčky Florence Welch. A kto všetko sa tohtoročného bienále vlastne zúčastní? Britský umelec a okultista Aleister Crowley síce zomrel pred viac ako pol storočím, ale zastúpený bude balíčkom tarotových kariet vlastnej výroby. Žijúci britský umelec Roger Hiorns vezie oltár z kostola a päťdesiatdeväťročná fotografka Cindy Sherman pre zmenu vytvorila bizarný fotografický domček pre bábiky. "Cindy sa celý život fotila ako niekto iný. Preto som ju poprosil, aby vo svojej expozícii preskúmala vzťah medzi umelcami a jeho avatarmi, podvodníkmi či zástupcami," hovorí kurátor Gioni.

Z Vietnamu na bienále dorazí dvesto rokov starý kostol, z Islandu pre zmenu stará rybárska loď, na ktorej mladý umelec Ragnar Kjartansson posadí šesť hráčov na plechové nástroje. Tí budú na bienále celého pol roka hrať každý deň po štyri hodiny.



Britský projekt Glasstres.


Briti venovali priestor tiež niekdajšiemu víťazovi Turnerovej ceny Jeremymu Dellerovi, ktorý sa vo svojom konceptuálnom diele chce venovať štrajku baníkov z roku 1984. Španieli svoj pavilón zasvätili vlani zosnulému maliarovi Antoni Tapiesovi. Francúzsko s Nemeckom sa zase dohodlo, že si prehodia svoje pavilóny. Nemci do toho svojho tento rok prizval umelcov z celého sveta, od čínskeho disidenta Haia až po indickú fotografku Dayanitu Singh. Izrael bude zastupovať mladý telavivský umelec Gilad Ratman. Ten vystaví video, v ktorom zo svojej rodnej Haify po púšti, vode i po súši putuje do Benátok. Odkazuje tým tak napríklad k brooklynskému umelci Swoonovi, ktorý na bienále v roku 2009 prišiel na lodi postavenej z odpadkov. Tiež Ratman celú vec poňal s nadhľadom a svoj film zaraďuje do žánru mockumentary. V jednej scéne napríklad vystupuje z lode v podzemnej jaskyni, odkiaľ neskôr vylieza priamo do Benátok.


Nováčikovia

Tohtoročné bienále tiež privíta mnoho nováčikov. Vôbec prvýkrát tu svoje pavilóny bude mať Vatikán, Kosovo, Kuvajt, Bahrain či Bosna a Herzegovina. Spojené arabské emiráty pre zmenu svoj pavilón odovzdali kurátorke Reem Fadda, ktorá sa bude za niekoľko rokov starať i o vznikajúcu pobočku Guggenheimovho múzea v emiráte Abú Zabí. Na tohtoročnom bienále sa Fadda rozhodla usporiadať samostatnú výstavu umelca Mohammeda Kazema nazvanú Walking on Water. Kazem sa preslávil napríklad fotografiami, ku ktorým okrem GPS zbieral tiež predmety z terénu - napríklad piesok alebo kamene, cez ktoré prešiel. V tomto duchu sa má niesť aj jeho benátska expozícia.


Snímky: Slovenská národná galéria, La Biennale di Venezia