Začiatkom roka 2013 obehla Slovensko správa o zadržaní slovenského občana v medzinárodne izolovanom Iráne. Bol obvinený zo špionáže pre CIA. Mnohí tomu neverili, pokladali to za výmysel a zámienku na zadržanie. Ale ani tlačová konferencia po návrate Mateja Valucha na Slovensko nepriniesla do veci jasno. Čo sa naozaj v Iráne udialo a ako to Matej prežíval, objasňuje vo svojom skutočnom príbehu Univerzita Samoty.
Kniha zachytáva život a myšlienky mladého Slováka uväzneného pol roka v jednom z najznámejších a najbrutálnejších väzení sveta, Evin Prison v Teheráne. Vo väzení bojuje nielen s nepriazňou osudu, s ťažkými podmienkami na samotke a s nátlakom, ktorý naňho nepretržite vyvíjali, ale tvrdý boj sa odohráva aj v jeho mysli – čelí strate ideálov o svete a sebe samom. Ocitne sa v neustálom kolotoči nezabudnuteľných zážitkov, ničivých myšlienok a príbehov iných väzňov, ktorých časom spoznáva. No napriek všetkému sa opakovane presviedča o zmysle svojho utrpenia a získava nový pohľad na svet a vlastný život.
Každý čitateľ na základe životných skúseností a vlastného svetonázoru prijme Matejov príbeh svojsky. Ale jedno autorovi uprieť nemožno – osloví každého, aspoň ho prinúti zamyslieť sa. Matej sa pred našimi očami bolestivo zvlieka z kože, priznáva ku všetkému, akoby stál pred vyšetrovateľmi, a odkrýva exotický svet Iránu z tej najbrutálnejšej stránky. Jeho rozprávanie je až desivo objektívne – na konci vzdáva hold iránskym vyšetrovateľom, hoci by ich mohol z duše nenávidieť.
Prečítajte si úryvok z Knihy Univerzita samoty, ktorý vybral exkluzívne pre HN:
Napríklad zatknú mladého naivného Slováka. Ten sa možno omylom zaplietol do žabomyších spravodajských hier Iránu a USA. Zamotal sa do niečoho, čo ho nikdy nezaujímalo. Majú ho! Presvedčili ho! Priradia k nemu vymyslenú špionážnu skupinu piatich ľudí, ktorých v Iráne nikdy nezadržali, ktorí nikdy v Evine nesedeli. Pravdepodobne im len zaplatili za podpriemerné herecké výkony. Títo všetci sa vraj infiltrovali do „vysoko pokrokového“ jadrového programu Iránu. To však nie je ani zďaleka jediný vtip vo filme Lovec v pasci.
Áno, nakrútia film. Vládne mu hudba veštiaca odhalenie, dej je pretkaný prekrásnymi zábermi vianočného Paríža. Nablýskaný čierny kufrík, lietadlo spoločnosti Iran Air. No koho by to nechytilo za srdce? Voliči len ťažko dokážu odtrhnúť oči od televíznej obrazovky.
Hlavného hrdinu filmu takmer nepočuť. Po anglicky a celkom jasne rozpráva svoj príbeh, no prehlušuje ho iný hlas. Tento rozpráva niečo úplne iné, v perzštine. Prečo vo filme neponechali originálny hlas a nepridali titulky? No predsa pre pohodlie divákov! Na konci filmu sa divákmi nenávidený monštruózny agent CIA ospravedlní. Takmer sa rozplače. Vzbudí to súcit, trocha súcitu.
K výkonu hlavnej hviezdy pridajú zopár záberov údajných členov špionážnej skupiny CIA, pôsobiacej v Iráne. Usmievajú sa. Nikdy vedľa nich nevidieť inú osobu. Vraj ich snímajú tajnou kamerou. Tá im zhodou okolností mieri priamo do tváre. Zhodou okolností „„tajná“ kamera v hotelovej loby presne oproti nim. Potom príde chlapík v okuliaroch, vyzerá rovnako ako milióny ďalších ľudí v Teheráne. Pozrie do kamery, trošku poťuká po displeji telefónu. To je on! Zlatý klinec! Skupina je odhalená.
Iránsky ľud konečne chápe dôležitosť ochrany pred týmito parazitmi sveta. Teraz už vie, akú dôležitú úlohu hrá v jeho živote bezpečnostná polícia Iránu. Pekný film ho zasa raz utvrdil v presvedčení, akí zlí sú všetci tí bohatí na západe, tí s kufríkmi, a obzvlášť jeden dlhovlasý Slovák, ktorý sa nevie ani len oholiť.
Zasa ich na chvíľu oklamali. Preferencie stúpli. Ešte zadržať niekoľko blogerov a žurnalistov, aby náhodou nedošlo k úniku pravdivých informácií. Vyšlo im to. Už len zmanipulovať voľby, tak ako naposledy. Všetko je pripravené, budú sa mať na čo odvolať. Veď kto by nevolil Ahmadínedžádovho kandidáta? Kto by nevolil človeka, ktorý bude bojovať proti nepriateľom Iránu?
Pripravené v spolupráci s: