Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová pohrozila Iránu novými sankciami kvôli brutálnemu potláčaniu protivládnych protestov. Napísal to dnes bruselský web Politico, podľa ktorého je reakcia Kallasovej medzi únijnými činiteľmi zatiaľ najráznejším odsúdením násilností, ktorých sa teokratický režim dopúšťa na demonštrantov.
"Režim je z minulosti známy násilným potláčaním protestov a teraz sme svedkami tvrdej reakcie bezpečnostných zložiek," citovalo Politico Kallasovú. Bývalá estónska premiérka uviedla, že je pripravená navrhnúť nové sankcie, ktoré by rozšírili už platné postihy prijaté v minulých rokoch kvôli porušovaniu ľudských práv, možným snahám získať jadrovú zbraň či kvôli podpore Ruska v jeho agresii proti Ukrajine.
Iránom sa šíria masové protesty dva týždne a podľa mimovládnych organizácií pri ich potláčaní zomreli už stovky ľudí. Iránski činitelia varujú, že demonštrantom neustúpia a že im hrozí trest smrti. Úrady tiež už viac ako tri dni v krajine blokujú internet.
Kým americký prezident Donald Trump pohrozil Teheránu tvrdým zásahom, predstavitelia EÚ doteraz iba dávali najavo podporu demonštrantom a o konkrétnych reakciách nehovorili. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v sobotu odsúdila násilnosti a uviedla, že Brusel monitoruje situáciu. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová bez podrobností napísala, že Európa musí pochopiť svoju úlohu a konať.
Na zozname únie iránskych orgánov, ktoré sú vystavené sankciám za porušovanie ľudských práv, je teraz viac ako 230 jednotlivcov vrátane členov vlád či parlamentu a viac ako 40 právnických osôb. Všetci v dvadsaťsedmičke čelia zmrazeniu majetku a jednotlivci majú zákaz cestovať do krajín Európskej únie. Tiež im nikto nesmie priamo alebo nepriamo poskytovať finančné prostriedky.
