„Keď je človek zúfalý, robí zúfalé veci,“ vysvetľuje ajťák a spisovateľ Miro Hrubjak. „Ak je zatlačený na samé dno, nie vždy skolabuje. Občas sa v ňom prebudí pradávny lovec a dokáže nemožné, aby si zachránil holý život. A o to ide, pretože ak by sa to stalo komukoľvek z nás, začalo by to podobne: jedno obyčajné predpoludnie, nevinná jazda a život obrátený naruby...“
Nový triler Chobotnička je o boji hackerov s podsvetím, pri ktorom využívajú moderné inteligentné technológie. Napínavý príbeh, ktorý vás okamžite vtiahne do deja.
Daniel je typický ajťák, tridsiatnik, ktorý bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. V celkom všedný víkendový deň nechtiac skríži cestu veľkému SUV a dostáva sa do konfliktu s egocentrickým majiteľom auta. Daniel utŕži niekoľko presne mierených úderov a skončí na pohotovosti. Verí v spravodlivosť, a preto ide incident ohlásiť na políciu. To však nemal robiť...
Pozrite si skvelý TRAILER na novinku Chobotnička:
Podliatiny Danielovi zmizli, ale následky udalosti sa stupňujú natoľko, že jeho existencia je ohrozená. A tak sa neskúsený mladý muž púšťa do boja s podsvetím.
Jeho plán je rafinovaný a premyslený. Vychádza z využívania súčasných digitálnych technológií, v ktorých sa pohybuje ako ryba vo vode. Ajťák s hackermi stoja proti policajtom ovládaným podsvetím a výpalníkmi.
Daniel nemá žiadnu zbraň, no muži, čo ho ohrozujú, záhadne umierajú...
HNonline.sk vám ponúka prvé strany z novinky CHOBOTNIČKA:
„Zdvihnite ju!“ znudene pokynul policajný vyšetrovateľ holohlavému strážmajstrovi a obišiel ženu ležiacu na zemi s rukami spútanými za chrbtom. Premeral si ju očami. Jej nohy smerovali k stolu umiestnenému na druhej strane miestnosti. Presne oproti mrežiam, cez ktoré sa vchádzalo do miestnosti vymaľovanej zelenou olejovou farbou do výšky ramien. Pred vyšetrovateľovým stolom stála kovová stolička s dreveným sedadlom a operadlom. Službukonajúci strážmajster ženu zdvihol a neohľaduplne ju do nej vrazil. Zadržaná mala dlhé tmavé vlasy. Pery a nos jej krvácali na nočnú košeľu. Hlavu mala ovisnutú, tvár cez padajúce vlasy takmer nebolo vidieť. Jej bezmocnosť len podnecovala vyšetrovateľovu agresivitu, prameniacu z tlaku nadriadených. Jeho úlohou nebolo spracovávať páchateľa, ale keďže sa tento prípad ťahal pridlho, rozhodol sa konať a obísť kriminalistu Zimániyho. Zadržiavaná bola hlavná podozrivá a jej priznanie mohlo prípad uzavrieť. Celé to však nedávalo zmysel, pretože išlo o útlu osobu, ženu, a oni mali ako páchateľa vytypovaného muža. S takýmto nenápadným vraždiacim monštrom sa ešte vyšetrovateľ, podplukovník Lazar, nestretol.
„Zdvihnite jej hlavu!“ pokojne požiadal strážmajstra.
Strážmajster schmatol ženu za vlasy. Zatiahol dozadu tak silno, až sa jej koža na čele vytiahla. Zastonala. Či chcela, alebo nie, musela sa pozerať na vyšetrovateľa. Strážmajster mal pohyby nacvičené z mnohých vypočúvaní. Pracoval tvrdo a ako mnohí, aj on bol pod tlakom. Lazara sa bál.
„Moja milá, je čas všetko vyklopiť. Ak nechceš hltať vlastnú krv, začni kvákať. Netušíš, na čo všetko mám oprávnenie, pokiaľ nebudeš spolupracovať. Ako si to všetko zorganizovala? Máš parťáka? Hovor!“
Podplukovník hodil na stôl fotografie. Pristáli pred ňou akoby náročky pootáčané tak, aby na ne zreteľne videla. Policajné zábery mŕtvol v rôznom štádiu rozkladu. V aute, tŕstí, pri vode, tiež mŕtvola spálená na uhoľ. Žena pozrela na fotografie, potom na vyšetrovateľa, späť na snímky a nakoniec znova na vyšetrovateľa. Otvorila ústa a chcela prehovoriť. Keďže si nemohla utrieť tvár, vypľúvala stekajúcu krv. Bola zaklonená dozadu, nič jej nebolo rozumieť. Od strachu a tepla vo vydýchanej miestnosti jej z čela stekal pot. Strážmajster povolil zovretie. Uvoľňujúco, hrdelne zastonala. Vyrovnala sa a prehovorila:
„Mám v tejto banánovej republike nárok na právnika, alebo je to tak len v amerických filmoch?“
Nečakala však, že jej to nejako pomôže. Vedela, že podľa zákona má nárok na prítomnosť obhajcu, ale po tom, ako schytala niekoľko faciek od urasteného podplukovníka s príliš veľkými rukami, si ilúzie nerobila.
Lazar sa uštipačne usmial a jemne pokrútiac hlavou, snažil sa ju presvedčiť, že toto naozaj nie je americký film a jej život je úplne v jeho rukách.
„Ešte dlho neuvidíš právneho zástupcu, maličká,“ Lazar sa pokúsil vzbudiť vo vypočúvanej pocit absolútnej beznádeje, „ak budeš mať vôbec na nejakého nárok, keďže budeš spadať pod utajenie. Pridelia ti akurát advokáta ex offo. Jeho služby zaplatí štát, tá istá moc, ktorá dala príkaz, aby som ťa zatkol.“
„Rozumiem, chápem. Som v sračke. Mala by som začať spolupracovať.“
Žena odfrkla chuchvalec krvi. Podplukovník sa usmial. Cítil, že konečne prišiel bod zlomu, keď to zadržaná vzdá, podľahne manipulácii, psychologickému a fyzickému nátlaku a začne konečne vypovedať. Aj strážmajster videl, že nastal zlom. Otočil sa a odišiel do vedľajšej miestnosti bez okien, zato plnej obitých mreží, aby si uľavil. Postavil sa do kúta pred poloplné vedro, rozopol si rázporok a začal močiť. Záchod tu nebol, len odtoková mriežka v strede zeleno-sivej miestnosti. Žblnkanie prúdu moču vo vedre sa odrážalo od holých stien až k ušiam vyšetrovateľa a vypočúvanej.
„Nechutné!“ neodpustila si.
Podplukovník Lazar jej poznámke nevenoval pozornosť.
„Začni! Chcem vedieť, koľko vás je. Neverím, že si to všetko vykonala sama. Potom chcem objasnenie ku každému prípadu: kedy, kde a prečo. Poďme, fetka, hovor!“ Zapol diktafón a posunul ho k okraju stola. Bol príliš nabudený na to, aby teraz vyrábal zápisnicu.
„Nuž, ako chcete. Žiaden z týchto ksichtov nepoznám. A keďže sa moja výpoveď konečne nahráva, miestoprísažne vyhlasujem, že som mučená, protiprávne držaná, sama už neviem koľko hodín, a bez právnika. Drží ma tu vyšetrovateľ Lazar a jeho skurvená plešatá gorila!“
Žena nazbierala všetky sliny, zmiešané s krvou vytvorili nechutný chriak, a ten, ako len vedela, vypľula rovno na diktafón. Kopla do stola, ktorý odskočil, diktafón sa prevážil cez okraj a rozsypal na podlahe. Vyšetrovateľ vyletel spoza stola a dvoma krokmi bol pri nej. Pravicou udrel mladú ženu po tvári a zároveň mu vyletela ľavá ruka. Žena stratila vedomie. Hlava jej ovisla. Rozzúrený podplukovník ignoroval nepísané pravidlo, že ak bitka, tak len na časti tela, kde nezostanú viditeľné podliatiny.
„Strážmajster, vedro!“ zvrieskol.
Lazarom lomcovala zlosť. Dúfal, že konečne bude mať výpoveď a prípad uzavrie. Tlak nadriadených bol už neznesiteľný. A on má päť rokov do výsluhového dôchodku. Vraždy v podsvetí, už len to mu chýbalo! Strážmajster dobehol s vedrom, a keď podplukovník odstúpil, s náprahom ho vychrstol na vypočúvanú. Prúd smradľavého moču jej hodil hlavu dozadu. Do nozdier jej udrel zápach čpavku a moč zastavil prívod vzduchu. Obranný reflex ju okamžite prebral z mdlôb. Žena sa rozkašľala.
Podpolukovník zúril, ale keďže smrdela od šťaniek, nechcel si špiniť ruky ani oblečenie, inak by jej ešte zopár vrazil. Aspoň zboku kopol do stoličky, na ktorej sedela. Vzápätí sa prevrátila a vypočúvaná si udrela hlavu o podlahu. Potom rázne odkráčal chodbou preč do svojej kancelárie; tam už naňho čakali kolegovia a informatik.
Pripravené v spolupráci s: