V Amerike predávali falošné obrazy. Odhalila to FBI

Až osemdesiat miliónov dolárov v aukciách za niekoľko posledných rokov vyťažili zdanlivo neznáme obrazy Willema de Kooninga, Marka Rothka či Jacksona Pollocka. Diela, ktoré na trh posielala newyorská galéria Knoedler & Company, sa ale ukázali ako falošné. Napísal to denník New York Times, podľa ktorého obrazy doma v garáži sfalšoval talentovaný maliar z newyorskej štvrti Queens. Úrady ho nemenovali, iba uviedli, že išlo o bývalého študenta umeleckej školy v Manhattane, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov predával svoje vlastné diela na newyorských uliciach.

Tam si ho všimol dealer s umením, ktorý potom so svojou kolegyňou Glafirou Rosalesovou muža presvedčil, aby začal napodobňovať techniku ​​slávnych maliarov. V tej dobe už mali obaja dealeri zriadené účty v aukčných sieňach Sotheby' s aj Christie' s a viedli malú galériu umenia King Fine Arts. Podľa denníka to vyplynulo z výpovede, ktorú proti Rosalesovej získala FBI. Tá potom dealerku po výsluchu zatkla.

Autor si zarobil najmenej zo všetkých

Rosalesová diela predávala cez galériu Knoedler & Company na newyorskej Upper East Side. Galéria, ktorá svoju činnosť ukončila v novembri 2011, obrazy predala za celkovo 63 miliónov dolárov, z ktorých dvadsať miliónov dostala Rosalesová. Tá navyše do hry potiahla ešte druhého obchodníka z Manhattanu Juliana Weissmana, ktorý súbežne sprostredkoval súkromný predaj ďalších falzifikátov za celkovo 17 miliónov dolárov. Weismann aj niekdajšia šéfka galérie Knoedler vo výpovediach uviedli, že o nepravosti obrazov nevedeli.

Sám falšovateľ podľa výpovede dostal minimálnu čiastku - 5400 dolárov za obraz predaný v decembri 2005 a ďalších 7-tisíc dolárov za obraz, ktorý našiel kupcu vo februári 2008. Pritom napríklad podľa Jacka Flama z neziskovej organizácie Dedalus Foundation išlo o technicky brilantné falzifikáty: na dnešnom trhu s umením sa také kvalitné objavujú zriedka.





Flamovu nadáciu založil priamo sám umelec Robert Motherwell, aby predišiel vzniku falzifikátov. A Flam bol prvý, kto nepravosť obrazov skutočne odhalil, hoci jeho kolegovia napríklad aj Motherwellov obraz najprv označili za autentický. Vierohodná bola totiž aj zadná strana obrazu a spôsob, akým bol zasadený do rámu - presne tak, ako to robil sám umelec. Obrazy navyše prešli zdĺhavým procesom, počas ktorého boli vystavené chladu alebo slnečnému svitu, aby sa zdali staršie, než sú skutočne sú.

Falzifikát potvrdený odborníkom

Napríklad pravosť Pollockovho diela potvrdil Claude Cernuschi, kunsthistorik, ktorý o Pollockovi napísal knižku, a dvoch falošných Rothkov za pravé vyhlásila dokonca aj americká Národná galéria umenia. Keď mala galeristka z Knoedler & Company o dielach pochybnosti, priviedla maliara Franka Stellu, ktorý sa s mnohými falošnými autormi poznal. "Kus od kusu vyzerali až príliš dokonale, ale keď ich človek videl pohromade, z toho výberu pochopil, že falošné byť nemôžu," vyhlásil Stella. Ten pritom patril práve ku generácii abstraktných expresionistov a úzko sa priatelil napríklad s Rothkom.

Sprostredkovateľka predaja Rosalesová kupcom aj galeristom nahovorila, že obrazy sa jej dostali do rúk od vzdialeného rodinného priateľa z Mexika a zo Švajčiarska, ktorý ich zdedil po svojom otcovi. V jeho súkromnej zbierke sa diela mali nachádzať od päťdesiatych rokov, čo bol vraj dôvod, prečo o ich existencii nikto netušil. "Na tom, že tento podvrh uspel, sa ale podpísal aj kontext. To, že diela ponúkala uznávaná galéria ako Knoedler, mnoho kupcov presvedčilo samo o sebe," tvrdí Flam. Ten sa kvôli sporu o pravosť obrazov dostal aj do súdneho sporu s jednou svojou kolegyňou, a nakoniec sa na usvedčenie falzifikátov upol tak, až si musel najať súkromných detektívov. Tí mu v roku 2009 odovzdali dôkazy toho, že obrazy nie sú skutočné.

V jednom prípade však nepravosť obrazu potvrdil až rozbor - obrazy boli totiž namaľované pomocou pigmentov, ktoré v čase ich údajného vzniku ešte neexistovali. Detektívom sa tiež nezdalo, že Rosalesová a jej partner sa jedného času označovali za vzdialených priateľov Andyho Warhola. V takom prípade však bolo zvláštne, že obrazy nepredávajú sami, ale cez sprostredkovateľskú galériu typu Knoedler & Company, ktorá im uberá províziu.

Chýba zákon proti falšovaniu

Rosalesová teraz čelí ôsmich žalobám vrátane jednej, ktorú kvôli kúpe falošného Jacksona Pollocka podal riaditeľ londýnskeho hedžového fondu. Ten za obraz zaplatil 17 miliónov dolárov.





Ďalšiu žalobu podal manažér z Wall Streetu, ktorý od majiteľky galérie Knoedler & Company zakúpil falošného Willema de Kooninga za štyri milióny dolárov. Neskôr galeristku požiadal, aby sa mu pokúsila zohnať málo známe dielo od Roberta Motherwella z cyklu Španielské elégie. "Hovoril som jej, že by musela byť neskutočná náhoda, aby na obraz narazila," tvrdí manažér. O pol roka neskôr mu však galeristka oznámila, že obraz našla, a ponúkla sa, že sprostredkuje kúpu. Manažér mal ale podozrenie a odmietol.

Zvláštny agent FBI pre falšovanie obrazov James Wynne denníka New York Times povedal, že falošné obrazy na trhu s umením kolujú aj ďalej. "Väčšinou ich niekto spozná, odhalí, na pár rokov zmizne z očí a po piatich alebo siedmich rokoch ich falšovatelia predajú inému kupcovi," uviedol Wynne. Môže za to aj právna úprava, ktorá nadáciám síce dovoľuje označiť obrazy ponúkané na aukciách alebo na ebay za falošné, už im ale nedáva možnosť, aby falzifikáty zhabali. Iba vo Francúzsku či vo Švajčiarsku existuje zákon, na základe ktorého môžu byť falzifikáty obrazov zničené.

Preto sa diela po pár rokoch objavujú znova. Výkonný riaditeľ Lichtensteinovej ​​nadácie Jack Cowart zase upozorňuje, že mnoho kupcov sa nerado zmieruje so zistením, že sa stali predmetom podvrhu. "Koľkokrát ticho vezmú na vedomie, že vlastnia falzifikát, a za pár rokov ho bez mihnutia oka predajú niekomu ďalšiemu," tvrdí.

ihned.cz