V Nemecku aktuálne zažíva veľký ohlas román A je tu zas, ktorý rozpráva príbeh o tom, ako by to asi vyzeralo, ak by sa Adolf Hitler v súčasnosti prebral. My sme skúsili podobný experiment. Na základe prejavov Ľudovíta Štúra v Uhorskom sneme v rokoch 1848 a 1849 sme vybrali pasáže, ktoré by mohli charakterizovať Štúrovu politiku aj v dnešnej dobe. S akým programom by asi šiel do slovenských parlamentných volieb v roku 2016? Niektoré odpovede sú až mrazivo presné.
Pán Štúr, na dlhší čas ste sa na Slovensku politicky odmlčali. Ak by ste skúsili v krátkosti charakterizovať aktuálnu situáciu v spoločnosti, čo by ste povedali?
Behom sto a sto rokov sa v krajine našej moc iného urobilo a vykonalo, len stav úbohého potlačeného ľudu sa skoro nič alebo veľmi maličko poľahčil. Nedávno, keď som bol tu v zhromaždení chudobného ľudu vec podotkol (...), že je to beh sveta, keď sa ten, čo v obci nižšie stojí, potlačí a ťarchu dane niesť musí, naproti tomu ten, čo sa v občianskom živote povznesie, práva dostane a v zácti stojí. Ja ale v tomto vonkoncom žiaden osud nevidím a chráň Boh, aby v tom aj dáky ležal.
Dlhodobo sa profilujete ako sociálne cítiaci národovec. Tento smer je aktuálne na slovenskej politickej scéne mimoriadne populárny, teší vás to?
Pravda, tomu je ľahko o láske k vlasti rozprávať, ktorému k užívaniu všetko v krajine pristrojené, ktorý na priestranných majetkoch svoje oči pasie, ktorému k výsluhe celé množstvá sú prichystané, ktorý nič nedávkuje, len zbiera, ktorý nič neznáša, len užíva, ten naozaj môže vlasť svoju rád mať, lebo v tejto láske len sám seba rád vidí. Ale inakšie sa má vec u toho, ktorý len málo má, a i z toho toľko musí preč dať, že s ostatkom sotva biedne sa vyživiť môže.
Aktuálne sa veľmi výrazne zasadzujete za rozšírenie právomocí pre mestá či samosprávy. Prečo?
My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba. Keď ale slobodu chceme, dajme slobodu tomu, kto ju vždy zastával, usaďme slobodu tam, kde bolo jej miesto a prítulok, keď ju v krajine utisli a zo všetkých kútov vyhnali. Pozrimeže len do stredného veku, kde sa tam rozvíjala a kde zachovávala sloboda, keď nie v mestách? Ak teda ju chceme napomôcť, dajme mestám politické práva tým viac, že ich ony mali a len po nepravde o ne prišli.
Prečítajte si aj:
Melancholik, čo pracoval na svojom mýte. Ľudovít Štúr
Štúr ako homosexuál? Zabudnite na legendy o Štúrovi, tu sú fakty
Ľudovít Štúr. Značka, na ktorej sa dá takto „pekňe“ zarobiť
Váš politický program je do veľkej miery zameraný na zlepšenie školstva. Čo je pre vás na tejto téme také zásadné?
My chceme ďalej vzdelanosť v krajine rozširovať a celkom po práve a pravde to žiadame, ale v takýchto okolnostiach, najmä medzi chudobným ľudom ju rozširovať sa nám sotva pošťastí. Darmo sa tu pre vychovávanie ľudu národy chystajú, kým tieto vzťahy, o ktorých hovorím, sú v úžitku, bo i sám ľud v nich vzdelanosť pre seba potrebnú nedrží, a kto by medzi nami neuznal, že by ona pre zanedbaný a v poverách zamotaný ľud náš potrebná nebola? Takéto dieťa bez všetkého vzdelania ostáva, a tak sa stáva človekom dorastlým, ale bez všetkého povedomia, bez všetkého citu ľudského.
Najnovšie prístupy k tejto problematike však hovoria o tom, že sloboda, či už fyzická alebo duchovná, je dôležitejšia ako samotné formálne vzdelanie.
Za slobodou ide vek náš, za slobodu ide vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá. Medzitým ako je povinnosť jednotlivých krajín a štátov tieto dobrodenia rozšíriť a ich užívanie jednotlivcom dopriať, tak aj jednotlivci právo majú žiadať, aby sa im k občiahnutiu tohto cieľa potrebné prostriedky od vrchností krajinských podali a od nikoho sa neodopreli. Tak som presvedčený, že to veľmi leží v záujmoch našej krajiny, aby sa ľud tento vzdelal a duchovne nezanedbal.
Ak by sme sa pozreli na ekonomickú stránku veci, čo je podľa vás kľúčom na udržanie stabilného a výkonného hospodárstva?
Chceme ďalej rozvitok priemyslu, a veru aj toho máme potrebu, ale aj tohoto rozvitok v takýchto okolnostiach je takmer nemožný. Zeme chudobného ľudu nie sú jeho, ako aj zemskí páni nemôžu svoje majetky pohnuté za svoje slobodné považovať a tak na nich priemysel skvitnúť nemôže. Chýrečitý Young hovorí: „Dajte dakomu slobodné zeme, aby nimi úplne vládal, a on vám raje z nich utvorí, ale nech nim celkom nevládne, teda onedlho tŕním a krovinou zarastú.“
Takže za najvážnejší problém aktuálne považujete poľnohospodárstvo, respektíve vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy?
Toto aj z ohľadu vlasti našej je celkom isté a pravdivé. Po celej krajine je známe, ako je u nás zanedbané poľné hospodárstvo, ako aj iný priemysel napriek mnohým namáhaniam skvitnúť a rozviť sa nemôže. Toto je hlavná príčina našej chudoby, ale najmä chudoby obecného ľudu. Nemá ľud tento ani vôle ani chuti lepšie viesť svoje gazdovstvo a obrábať tie zeme, ktorých úžitku len jedna čiastočka je jeho, ale ani známosti nemá, aby ho dokonalejšie viesť mohol.