Upútavku k filmovému hitu Star Wars: Sila sa prebúdza videli ľudia po celom svete, rovnako tak trailer k snímke Terminátor Genisys. Ale len málokto vie, že hudbu k dvojminútovým klipom zložil český rodák Jaroslav Beck. Napriek tomu nechce počuť nič o úspechu. Sympatický 27-ročný muž má plno práce a cestuje po celom svete, stále sa však rád vracia do rodných Strakoníc, kde na neho väčšinou čaká sviečková. V súčasnej dobe skladá hudbu vo svojom provizórnom štúdiu v Prahe, ale na jar by sa rád presunul do Los Angeles, kde by si chcel založiť vlastnú firmu, hovorí v rozhovore pre idnes.cz.
Zišli sme sa v Prahe, ale na sociálnych sieťach som si všimol, že cestujete po celom svete. Chýba vám Česko?
Jasné, že sa mi cnie, pretože Čechy sú dobré miesto na život z hľadiska pomeru služieb a cien. To je tu výborné. Človek to zistí, keď pracuje v zahraničí. Vôbec nechápem prečo, ale veľa ľudí si to neváži.
Ako vyzerali vaše hudobné začiatky?
Dostal som sa k tomu ako slepý k husliam. Bol som na festivale v Roudnici, kde som sa prvýkrát dostal do sveta elektronickej hudby. Oslovilo ma to, chcel som to preskúmať a zistiť, čo ten hudobník robí. Takže som si zašiel pre gramofóny, a tak to začalo.
Nejaký čas ste sa živili ako DJ.
Áno, trvalo to približne do doby, než som odišiel do Oxfordu. Vtedy som mal asi 24.
Mohli by ste zhodnotiť, ako úspešný ste v tej dobe bol?
Tak v prvom rade sa na začiatku o úspechu vôbec nedá hovoriť. Ani teraz nemôžem hovoriť, že som úspešný, pretože som stále na začiatku. O úspechu sa nechcem baviť. Robím to preto, že ma to baví, nie kvôli úspechu. V tej dobe to presne spĺňalo to, čo robím teraz. Skrátka ma to bavilo. Neverím tomu, že človek môže niečo robiť kvôli úspechu.
Ale v tom, čo robíte, ste sa dostali ďalej ako mnoho ostatných.
Asi sa to tak dá nazvať, ale záleží na uhle pohľadu. Z mojej strany to nejde označiť ako uzavretý úspech. Robím to, čo ma baví, ale ciele, ktoré som si nastavil, mám pred sebou a ešte potrvá niekoľko rokov, kým si budem môcť povedať, že som uspel.
Tomuto všetkému ale predchádzal určitý zlom. Čo sa stalo?
Práve to, že už to nešlo ďalej. Nechcel som robiť to, čo by ma nebavilo. Strojarina ma veľmi nenapĺňala, chcel som sa venovať hudbe, v ktorej som si chcel plniť svoje ciele. Namiesto učenia som stále niečo skladal, spoznával zvuky, takže som vyhodnotil, že by bol nezmysel v štúdiu pokračovať. A strojárstvo nebola vec, ktorej by som chcel zasvätiť celý život. Rozhodol som sa všetko zmeniť. Posledný rok už som rozmýšľal a pátral po možnostiach, ktoré by pripadali do úvahy, díval sa na rôzne školy, kde by som mohol zvuk robiť full time. Pár skúšok pred koncom štúdia som narazil na školu v Oxforde. Okamžite som vedel, že to je ono. Zrazu sa to spustilo. Pretože keď človek vie, že našiel to pravé, tak sa do toho jednoducho pustí.
Ako vyzerala vaša prvá návšteva Oxfordu?
Jednoducho som sa tam išiel pozrieť. Zaklopal som na dvere a stretol človeka, ktorý tam pracoval. Previedol ma areálom a nakoniec z toho vyšlo, že má na starosti nábor talentov. Škola spĺňala všetko, čo som chcel. Bolo to ako z iného sveta. Do dvoch mesiacov som musel nastúpiť, takže som do toho dal všetko a šiel do toho. V tom čase som bol trochu šialený, chcel som to naozaj strašne veľa.
Keby ste teda mali poradiť niečo, čo by sa dalo nazvať receptom na úspech, bolo by to ísť si za svojím snom naplno?
Znie to ako klišé, keď človek povie, že do toho musíte dať všetko. Myslím, že ide hlavne o to, aby človek naozaj vedel, čo chce. Potom už sa to urobí samo. Ja som sa bavil s množstvom ľudí, ktorí poznali môj príbeh. Hovorili, že som jeden z mála a že je tu 99 percent ľudí, ktorým sa to nepodarilo. To ma trochu trápi. Poznám dosť ľudí, ktorí odišli, ale vrátili sa, pretože im to nevyšlo. Zistil som ale, že rozdiel bol v tom, že vyrazili do sveta s tým, že sa to jednoducho nejako urobí. Nevedeli, čo tam chcú robiť, a neboli ochotní pre tú vec urobiť všetko.
Vy ste v tom mal teda jasno.
Keď som tam išiel, tak som do toho dal všetko a povedal som si, že odtiaľ neodídem, kým to neurobím. Drel som ako mulica. Pripadal som si ako tatar, keď som išiel na skúšku z angličtiny štvrtýkrát, a bolo mi jasné, že žijem na dosť tenkom ľade. V takýchto situáciách potom človek zo seba dostane nemožné.
Kedy prišiel zvrat vo vašej profesijnej kariére?
Ku koncu dvojročného štúdia sa mi ozval človek z Ameriky, či by som mu nechcel pomôcť s hudbou do traileru k hre Battlefield. Bolo to super, pretože dotyčný je veľkým pojmom. Urobili sme spolu prvý trailer a od toho sa to všetko odpichlo.
Začal ste dostávať dosť zaujímavé ponuky, čo napríklad?
Dostal som zákazky na ďalšie Battlefieldy. Potom ma odporučili firme Blizzard. Tam v tej dobe tiež hľadali človeka, ktorý by robil hudbu do trailerov na ich nové hry. Funguje to ako reťazec. Ja som pre nich robil trailery napríklad na Heroes of The Storm a Star Craft. Mimochodom, nedávno mi prišla správa, že trailer na Star Craft bol nominovaný na MPSE Golden Reel Awards, ide o prestížne ocenenie.
Hudbu ste však skladali nielen do hier, ale aj do filmov. Ako ste sa k tomu dostali?
Raz prišla príležitosť robiť na traileri k filmu Terminátor. Ja som v tom čase začal spolupracovať s človekom, ktorý si hovorí Generdyn. Oslovili aj ďalších ľudí, ale vybrali nás. Rovnako to bolo aj teraz s prácou na Hviezdnych vojnách. Dali nám na to asi tri dni, čo bolo celkom psycho, ale tiež nás vybrali.
Môžete teraz povedať, na akých projektoch pracujete?
To nemôžem. Stále robím pre Blizzard a plánujem niekoľko vecí. Hlavne sa chcem presunúť do Los Angeles, kde by som si chcel zriadiť firmu. Rád by som sa venoval tvorenia hudby do trailerov a soundtrackov do hier a filmov. Vymýšľam tiež nejaké inovácie ohľadom zvukového hardvéru. Chcel by som vylepšil zvuky, ktoré človek počuje každý deň. Mám trochu problém s tým, že keď počujem nejaký zvuk, ktorý sa mi nepáči, tak mi to nerobí moc dobre. Je tu veľa vecí, ktoré sa dajú zlepšiť.
Máte v ušiach slúchadlá, keď idete po ulici?
Skoro vždy, keď idem po miestach, ktoré poznám. Na miestach, ktoré nepoznám, mám buď len jedno, alebo ich nemám vôbec, pretože som hladný po nových zvukoch. Pri hudbe nerelaxujem, ale skôr ju mapujem a všímam si prácu s ňou.
Ako teda relaxujete?
Každý deň sa snažím behať, je to taký aktívny relax. Navyše pri tom dostávam veľa nápadov. Aj cestovanie je pre mňa určitá forma odpočinku.
Ešte sa vrátim k slovu úspech. Máte nejaké ciele, po ktorých dosiahnutí si budete môcť povedať, že ste úspešný človek?
Toto tvrdím skoro od detstva. Hovoril som si, že až budem úspešný a spokojný sám so sebou v pracovnej sfére, kúpim si traktorík na kosenie trávy a budem ľuďom kosiť trávniky. Vždy, keď naši na záhrade sekajú trávu, musím pri tom byť. Mám to strašne rád. Inak by som chcel mať samozrejme nejakú firmu a spolupracovať na veľkých projektoch so zaujímavými ľuďmi a pracovať na zvuku okolo seba. Vždy je ale treba si nájsť niečo, čo nás bude hnať.