Vniknite pod kožu muža, ktorý dal dušu stovkám filmov aj inscenácií. Cez kostýmy

S jeho dielom sa nedalo – a nedá – nestretnúť. Bol spolutvorcom viac ako stovky filmov, dvestovky divadelných a štyristovky televíznych inscenácií. Vrátane tých najväčších klasík á la Pacho, hybský zbojník, Tisícročná včela či Višňový sad. Reč je o legende kostýmového výtvarníctva Milanovi Čorbovi, ktorého svet môžete ešte do nedele spoznať podstatne hlbšie – ako divák a herec zároveň. Vďaka ocenenej expozícii Odraz obrazu.

Pozorujúci a pozorovaný
„Aké je dobré, keď si môžete pozerať čas. Keď sa sústredíte na telo, cítite, ako sa roztápa, oddychuje. Vtedy je život životom, ktorý nemá páru.“
Človek sedí uprostred (polo)zrkadlového objektu, v ktorom sa odrážajú figuríny v kostýmoch, hľadí sám sebe do očí a načúva Milanovi Čorbovi. Presnejšie, slovám Milana Čorbu v podaní jeho syna Juraja, ktorý k nemu prúdi cez reproduktory. Slovám o tvorbe, o civilizácii, o talente. A hmatateľne cíti, ako sa v tej chvíli vôkol neho i v ňom samotnom rozprestiera čas. Prítomný čas.
Aj takýto zážitok si návštevník môže odniesť z expozície scénografa Milana Kudličku Odraz obrazu, ktorá je do 24. apríla inštalovaná v bratislavskej Dvorane ministerstva kultúry. Ale pokojne aj diametrálne odlišný. Isté je, že (v ideálnom prípade) bude zrodený z kontemplácie, lebo práve k tej vnútro artefaktu človeka pobáda.
Slovami dramaturgičky zvukovej nahrávky Dáše Čiripovej: „Nánosy obrazov vyvolávajú zrkadliace sa spomienky na umelca a jeho umenie, konkrétne sa stáva poetickým. Návštevník, ktorý sa stretne s takýmto obrazom a odrazom umelcovho duchovného sveta, sa stáva divákom a hercom zároveň – pozoruje a je pozorovaný. Čorbove zrkadlo je preňho hladinou, pod ktorou nachádza významy tým viac, čím hlbšie chce či sa odvažuje vstúpiť.“   

René Miko

Kostýmy ako aura postavy
Expozíciu, ocenenú zlatou medailou za architektúru na pražskom Quadriennale 2015, navrhol Čorbov žiak Boris Kudlička, významný slovenský scénograf pôsobiaci v zahraničí. A jeho zámerom bolo postihnúť v celistvosti osobnosť, ktorá priniesla do slovenskej scénografie úplne nové poňatie kostýmu založené na dôkladnej analýze dramatického textu a dobových dokumentov. „Jeho kostýmy neboli len druhou kožou herca, ale stávali sa aurou, ktorá spoluvytvárala dušu postavy. Podporovali výpoveď inscenácie a často sa stali podnetom pre režijnú interpretáciu. Čorbovu prácu ,básnika kostýmu‘ čítame očami, látka je preňho slovom a stehy sú rytmom,“ píše Čiripová. Návštevník expozície si aj tie môže napozerať dosýta: vďaka vystaveným modelom, ktoré Milan Čorba vytvoril pre hru Amadeus od Petra Schaffera, inscenovanú na pôde Slovenského národného divadla.

Vyzliekal dobu donaha
„Mal som rád jeho zmysel pre humor – nebol cynický. V presných paradoxoch odhaľoval skrytú tvár skutočnosti,“ vyjadril sa pred časom jeden z jeho žiakov, režisér Martin Šulík, ktorý o ňom natočil dokumentárny film. Podľa Milana Lasicu zas dokázal vyzliecť dobu donaha a pomôcť pochopiť jej podstatu. Vďaka expozícii Odraz obrazu smrteľník o čosi hlbšie pochopí prečo.
Mimochodom, tieto dni sa na trh dostala aj monografia Milan Čorba, kde jeho tvorbu a spoluprácu s ním predstavuje plejáda významných divadelných a filmových umelcov, teoretičiek a teoretikov ako Nadežda Lindovská, Martin Huba či Ľubomír Vajdička.