Účasť našich ilustrátorov na Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) je už od začiatkov tohto podujatia - v roku 1967 - spojená s výberom toho najlepšieho, čo bolo knižne realizované v ostatnom období. V bývalom Československu nebol problém obsadiť bienále dvadsiatimi ilustrátormi, ktorých podľa štatútu podujatia môže vystaviť jedna krajina. Od roku 1993 to však problém pre Slovensko je, aj vzhľadom na skutočnosť, že vo vydavateľskej praxi sa veľa zmenilo. Ilustrátori, ktorých máme stále výborných, nedostávajú (až na niekoľkých) príležitosť ilustrovať alebo len zriedkakedy. Pribúdajú síce noví, najmä z radov amatérov, tí však kvalitu ilustrácie pre deti ďalej neposúvajú. Aj preto ilustrácia pre deti u nás už dlhší čas stagnuje a ako usporiadateľská krajina BIB máme problém pochváliť sa na medzinárodnom fóre individuálne diferencovanou kvalitou tvorby a širokým ilustrátorským zázemím. Tieto skutočnosti odráža aj výstava súčasnej ilustrácie detskej knihy v bratislavskej Bibiane (do 15. júla), ktorá pokračuje v tradícii tzv. nominačných výstav na BIB.
Trinásť ilustrátorov
Z podnetu výstavy odborná porota vybrala pre BIB 2003 (september - október 2003) trinásť ilustrátorov. Vladimír Král orientuje ilustráciu vizuálne a výrazovo na estetiku postmodernizmu. Popri Královi nás prvýkrát na bienále bude reprezentovať Petra Štrelingerová, ktorej dravá expresívnosť výrazu a snaha o nežánrové uchopenie úlohy výtvarne sa spolupodieľať na vizuálnej podobe detskej knihy sa javí ako prísľub do budúcnosti. Ďaleko od pokojných vôd komerčnej ľúbivosti sa zasa už niekoľko rokov pohybuje Maja Dusíková, ktorá od roku 1982 žije v Taliansku. To však nemožno tvrdiť o ilustráciách Juraja Martišku: autor kladie väčší dôraz na humornú stránku kresby ako na štýl. Bolo by zaujímavé vedieť, kto mu už tretíkrát s účasťou na BIB pomohol.
Úsmevy textov
Väčšina detských ilustrácií dnes nesie minimálne humorný podtón - výtvarníci zákonite obrazom reagujú na prevažne úsmevný tón textov. Až šantivo groteskne je v tomto smere motivovaná ilustrácia Martiny Matlovičovej. Svojou figurálnou štylizáciou sa v mnohom detskou kresbou inšpiruje. Jej neakademické "čarbanice" poskytujú nové pole spoluúčasti čitateľa na vizuálnych hrách, ktoré z textu podnecuje. V tejto rovine sa pohybuje aj expresívne uvoľnená kresba Ľuba Paľa, ktorý svojím experimentom poskytuje predsa len väčšie profesionálne zázemie ako Matlovičová. Komický podtón sprevádza aj štylizovanú kresbu Martina Kellenbergera, nášho asi najusilovnejšieho ilustrátora detských kníh. Jadro tvorby ďalšieho slovenského ilustrátora Ivana Popoviča tvoria komické čiary vyrastajúce z minimálnych prostriedkov na báze karikatúry a animovanej tvorby, ktorý kresbou (kolážou) neraz sprevádza svoj autorský knižný zámer.
Magický jazyk povestí
Ako sa s komerčnými nástrahami knižnej tvorby (povinná daň ľúbivosti, aby bola kniha predajná) vyrovnáva skúsený ilustrátor, dokazuje súčasná tvorba Kataríny Ševelovej Šutekovej. O výtvarno-vizuálne náročný dialóg s textom sa usiluje Martina Moravčíková, ktorá svoj zmysel pre detail zakomponúva do zložitejšej obrazovej štruktúry. Opiera sa o jednu farbu alebo pracuje s takmer monochrómnym koloritom. Takéto farebne zdržanlivejšie ilustračné poňatie celkom vhodne súzvučí s magicko-symbolickým jazykom literatúry povestí patriaca v ostatných rokoch medzi výtvarne najkrajšie slovenské knihy. K tomu prispieva aj Miloš Kopták, ktorého výrazne neiluzívne ilustrácie atakujú a podnecujú čitateľovu imagináciu. Viac vizuálne komunikatívnejšie - aj vďaka farebnosti, prevláda tu totiž ružová - sú ilustrácie Dušana Kállaya. Tento skvelý ilustrátor predstavuje ďalšie obrazné explózie imaginatívnosti a kompozičnej vynaliezavosti. V konštelácii výtvarnej podoby slovenskej ilustrácie pre deti, akú výstava sprostredkúva, má autor najväčšiu šancu porovnávať sa na BIB 2003 s tým najlepším zo sveta.
Bez náročnosti a objavnosti
Na pulze modernistickej estetiky formuje svoj ilustračný zámer Andrej Augustín, ktorého predstavy o súčasnej ilustrácii pre deti ďaleko presahujú hranice tradičnej estetiky v tejto oblasti. U ilustrátorov, ktorých na BIB 2003 nevybrali, zväčša takúto autorskú odvahu nenachádzame. Čo je však podstatnejšie - viacerí ilustrátori nespĺňajú kritériá umeleckej náročnosti a objavnosti. Platí to o naturalistickej tvorbe Aleny Druskovej, o gýčovitých kresbách Romana Pšenka, alebo o amatérskych ilustráciách Barbory Paulovičovej. Danica Pauličková už na BIB vystavovala a dostane sa tam znovu, ak jej tvorba autorsky výraznejšie osloví usporiadateľov podujatia. Platí to aj o inak kultivovanej ilustrácii Aleny Wagnerovej, určenej pre nižšie vekové kategórie. Naopak, vcelku umelecky poctivá, i keď ľúbivo-idealizujúca tvorba Zuzany Nemčíkovej na BIB 2003 vybraná mohla byť, ak tak rozhodli v prípade Dusíkovej. Kŕčovito a naivne pôsobí ilustračná tvorba pre deti Jana Valtera, ktorého karikatúrne ilustrácie pozná verejnosť najmä z týždenníka Domino fórum. Ťažkopádne literárne a akademicky je orientovaná aj ilustrácia Igora Strinku.
Výstava v Bibiane teda pomohla verejne transparentne vybrať slovenskú kolekciu ilustrácie na BIB 2003. Malou účasťou ilustrátorov (21 autorov) však vôbec neodráža súčasnú podobu tejto oblasti knižného umenia, ktorá, na druhej strane, z umeleckého hľadiska zas až takou nápaditosťou a invenčnosťou nehýri.