Čo sa týka klasických pesničkárov a alternatívnej hudby, dá sa u nás skôr hovoriť o jednotlivcoch ako o nejakej scéne s dlhou tradíciou. V posledných rokoch sa však v hlavnom meste objavilo niekoľko skupín, ktoré vychádzajú z oboch žánrov. Zhodou okolností dva z nich vydali zhruba v rovnakom čase druhý album.
Živé kvety: V dobrom aj v zlom
Dlhé roky je pomyselným hlavným centrom nezávislej umeleckej scény bratislavské divadlo Stoka. Na jeho pôde vzniklo mnoho zaujímavých, nielen divadelných, projektov. Jedným z nich je aj skupina Živé kvety.
Keď po siedmich rokoch existencie nahrali mladí hudobníci debutový album, bolo to pre mnohých prekvapenie. Živým kvetom sa podarilo dostať na nahrávku kus atmosféry Stoky, ktorú skombinovali s folkrockom. Osobité slovné obrazy, jednoduchá hudba určená skôr na nerušené počúvanie než na búranie hudobných hraníc: to je poznávacia značka formácie vedenej herečkou - textárkou Luciou Piussi a gitaristom - autorom hudby Petrom Bálikom. Po troch rokoch im vychádza nahrávka číslo dva nazvaná V dobrom a zlom.
Živé kvety, azda v snahe o väčšiu priamočiarosť, upustili od žánrovej pestrosti z debutového albumu. Zmenil sa aj zvuk. Zmizol akordeón, bendžo či husle, pribudla druhá elektrická gitara. Výsledok je viac rockový. Pesničky sa viac podobajú jedna na druhú, čo má však na druhej strane svoje výhody v kompaktnosti celku. Čo zostalo, sú silné texty: "Teraz ma preveď svojím peklom/ nejde o bolesť, nejde o to/ Keď som pri tebe stála v dobrom/ budem pri tebe stáť aj v zlom" alebo "Streliť sa do spánku/ zalapať po vánku/ odletieť k slnku/ hľadám si zámienku/ ako uniknúť/ z kruhu tvojho smútku". Piussi sa dopracovala k svojráznemu speváckemu prejavu, ktorý navyše konečne zbavila istých technických nedostatkov. Na novom albume už Živým kvetom neidentifikujete ani toľko priamočiarych inšpirácií a vzorov ako kedysi. Každý to však môže chápať v duchu názvu - v dobrom aj v zlom.
Šina: In Virgo
Basgitaristka, speváčka a skladateľka Šina okolo (svojho) malého vydavateľstva Slnko records združila malú komunitu spriaznených hudobníkov. Ich uvoľnené pesničkárstvo, v mnohom nadväzujúce na tvorbu Deža Ursinyho, sa za niekoľko mesiacov existencie zhmotnilo už do podoby deviateho albumu.
Šina doteraz nahrala dva albumy, pre ten najnovší opäť uvažovala o spolupráci s talentovaným Slávom Solovicom. Jeho sofistikované elektronické zvuky na nahrávke Šinadisk zaujímavo osviežili pesničkovú formu. Solovic, vyťažený autor scénickej hudby a člen skupiny Neuropa, si však nenašiel čas, a tak ho nahradil Jaroslav Ridzoň z formácie Frogski pop. Jeho účasť sa však obmedzila iba na programovanie bicích nástrojov. Poslucháčom sa tu ponúka osobná hudba na pozorné počúvanie. Základom sú (viac rozprávané než spievané) texty o svete z pohľadu mladej ženy. Popri nich nevtieravo pulzuje nápaditá gitara Daniela Salontaya, klávesy Petra Lipu juniora, bezpražcová basgitara Šiny a dôraz na rytmiku zdôrazňuje kombinácia živého bubeníka s automatom.
Väčšina skladieb albumu znie introvertne. Je to mikrosvet, do ktorého preniknete len sústredeným počúvaním. Keby to neznelo tak hlúpo, dalo by sa to nazvať hudbou na premýšľanie.