Fenomén českého a slovenského bábkarstva má nádej, že bude zapísaný do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodovať sa o tom bude na jeseň, povedal pre ČTK odborný pracovník pre bábkové divadlo Národného informačného a poradenského centra pre kultúru Michal Drtina.
„Bábkarstvo je unikátne aj rozšírením v čase národného obrodenia, kedy bábky boli prakticky v každej rodine. Kočovní bábkari kedysi znamenali prvý kontakt ľudových vrstiev s divadelnou kultúrou. Na tradícii je pritom cenné okrem vlastného herectva aj výtvarná, scenáristická a hudobná zložka,“ povedal Drtina. Ešte v polovici minulého storočia, kedy nevysielala televízia, existovalo okolo 3000 súborov. Typické sú aj niektoré bábky, napríklad Škrhola, Kašpárek či Spejbl s Hurvínkom, ktorý práve oslavuje deväťdesiate narodeniny.
Okrem 12 zápisov do zoznamu hmotného dedičstva má ČR zapísané v UNESCO, ako položky nehmotnej kultúry, fašiangové sprievody a masky z Hlinecka, sokoliarstvo, slovácký verbuňk (mužský ľudový tanec) a Jazdu kráľov. Zapisujú sa tradície, ktorým hrozí úpadok či zánik, považované za súčasť kultúrneho dedičstva. Kandidujúce štáty sa musia zaviazať, že ich budú zhodnocovať a podporovať ich prenášanie z generácie na generáciu. Bábkarskú tradíciu rozvíja mnoho festivalov.
Podľa Niny Malíkovej, dlhoročnej šéfredaktorky časopisu „Loutkář“, ktorý je od roku 1912 vôbec najstarším odborným bábkarským časopisom, takzvaný "divadelný zákon" z roku 1948 postavil bábkové divadlo právne, sociálne i umelecky na roveň s ostatnými divadelnými druhmi. Na druhej strane však vymedzil oblasť súkromného podnikania a znemožnil tak činnosť kočovných bábkarov.
„Vďaka aktivite českých bábkarov bola v Prahe už v roku 1929 založená prvá profesijná bábkarská organizácia na svete UNIMA. Česko má aj najstaršiu bábkarskú katedru na vysokej škole založenú v roku 1952. Prvou profesionálnou bábkovou scénou je od roku 1930 Divadlo Spejbla a Hurvínka, ktoré Josef Skupa otvoril v Plzni,“ povedala Malíková pre ČTK.