Tridsaťštyriročný herec Chris Evans vystupuje v úlohe Kapitána Ameriku už tretíkrát ako hlavný hrdina ďalšieho veľkofilmu z produkcie komiksovej spoločnosti Marvel. "Bál som sa, že mi postava zničí kariéru," prezradil v rozhovore pre iDNES.cz.
Opäť sa teda stane super vojakom z druhej svetovej, ktorý sa po rokoch hibernácie prebudí v dnešnom svete a musí sa s ním vyrovnať. V aktuálnej snímke Captain Amerika: Občianska vojna, ktorá vstupuje dnes do našich kín, sa Kapitán Amerika rozhodne rozbiť superhrdinský tím Avengers a konať na vlastnú päsť, len podľa svojich ideálov. To ho však nakoniec postaví proti jeho kolegom, najmä Iron Manovi. Úloha neporaziteľného svalovca oblečeného vo farbách USA Evansa preslávila. Americký herec, ktorý v kontraste s hladkou tvárou svojho hrdinu dorazil na londýnsky rozhovor s bradou, však priznáva, že s prijatím role dlho otáľal, mal totiž z nadobudnutej slávy hrôzu.
Hráte Kapitána už po niekoľkýkrát, zmenil sa nejako za tú dobu?
Myslím, že určite áno. Stále sa snaží robiť všetko správne, čo je úctyhodné. Už je to sedem rokov, čo zistil, že stratil všetkých, ktorých poznal a miloval. Objavil sa v novom prostredí, stále sa však snaží nájsť nejakú reinkarnáciu svojho domova, cíti istú zhrdzavenosť, v srdci má dieru, vie, že patrí inam. Pochopil, že ľudia uprednostňujú iné hodnoty než on, a tak si tiež upravuje svoje priority. Povahovo je stále rovnaký, ale silno ho menia výzvy okolo.
Je teda stále zaujímavejšie ho hrať?
To iste. Kto by neprijímal nové výzvy. Keď už toľko rokov stvárňujem jednu postavu, som rád, že si ju môžem trochu upraviť. Marvel sa snaží robiť dobré filmy, takže im záleží na tom, aby sa dej stále neopakoval.
A ako ste sa zmenili vy ako herec?
No, dosť nocí som prereval. Je to únavné, človek si počas nakrúcania vytvorí veľa zlých návykov, ktorých sa potom ťažko zbavuje.
Spolupracujete teraz s bratmi Russoovými. Nepripadá vám, že ich posledné dva filmy v marvelovskom svete vyznievajú dosť neobvykle?
Myslím, že je to výsledok toho, že skôr sa zameriavali na televízne projekty. Sú schopní meniť scenár za pochodu. Veľa sa zaujímajú o to, čo si herci myslia, považujú prípravu filmu za spoločný proces náš všetkých.
Novinárom ste povedali, že vy sám by ste boli skôr v tíme Iron Mana. Môžete to trochu rozviesť?
Tu nejde o to, či som sympatickejší ja alebo Robert Downey Jr. (predstaviteľ Iron Mana, pozn. red). Iron Man rieši situáciu prakticky, s ohľadom na ostatných, zatiaľ čo Kapitán Amerika koná emocionálne.
Titul Kapitána Ameriku by sa vynímal na začiatku nejakej politickej kariéry. Máte také ambície? Aj váš strýko v politike pôsobí.
Áno, môj strýko je kongresman. Musím celkom vážne povedať, že je to lákavé. Pozrite, mám rešpekt ku všetkým, ktorí politiku robia. Každý, kto sa obetuje pre verejné blaho, ma fascinuje.
Jeden film ste sám režíroval, plánujete nejaký ďalší?
Áno, určite. Mať šancu rozprávať príbeh bola skvelá skúsenosť. Točiť film je ako stavať dom, dávate postupne všetky veci dohromady, všetko musí fungovať. Fantastické.
Ste z Bostonu, ako často sa vraciate domov?
Často, veľmi často. Možno častejšie, než by som musel. Hranie milujem, ale sú dni, kedy veľmi rád žijem normálny život. Som rodinný typ. Chodím napríklad do vedeckého múzea, to som miloval už ako dieťa. Všetky tie úžasné pokusy s elektrinou!
Ako sa vyrovnávate s publicitou? Čítal som, že ste s tým mal v začiatkoch kariéry celkom problémy. Prekážali vám stretnutia s novinármi?
Áno, predtým to pre mňa bolo strašné. Mozog podvedome vyhodnocuje niektoré miesta ako desivé a presne toto sa dialo v mojej hlave, keď som mal niekde hovoriť verejne. Bral som všetko negatívne, a dokonca nadobudol dojem, že mi táto postava zničí kariéru. Potom som vnútorne nejako prepol kanál a negatívnych hlasov sa zbavil. Novinári tu proste sú na to a ja som herec, ktorý zase musí hrať. Hovoril som o tom s mnohými kolegami a zaujímal sa, ako sa s tým tlakom vyrovnávajú. To mi pomohlo.
Chodiil ste kvôli tomu aj na terapie?
Chcel by som povedať, že nie, ale raz som tam išiel. Keď som dostával prvé filmové ponuky, tak som totiž párkrát povedal nie, pretože som sa bál hovoriť s ľuďmi. Potom som to nejako prekonal a dnes som za to rád.