StoryEditor

Pierre Bourdieu -- misionár sociológie oslobodenia

31.01.2002, 23:00

V stredu 23. januára 2002 v nočných hodinách zomrel v Paríži autor "symbolickej revolúcie" a jeden z najvýznamnejších európskych mysliteľov 20. storočia Pierre Bourdieu. Vplyv jeho diela na spoločenské vedy a na širokú, najmä západoeurópsku verejnosť, ho vyniesli medzi takých mysliteľov, akými boli Karl Marx alebo Sigmund Freud. Odrastený na francúzskej tradícii intelektuála ako kritického a do verejného života zasahujúceho tvora, sa ako jeden z mála súčasných akademických mysliteľov zasadzoval o angažovanú a ľudí mobilizujúcu sociológiu. V období vrcholu svojej akademickej kariéry, keď väčšina profesorov píše svoje pamäti alebo sa stará o vydávanie svojich zobraných spisov, Pierre Bourdieu vyzýva a aktivizuje verejnosť na podporu nárokov štrajkujúcich železničiarov v jeseni 1995, neskôr sa solidarizuje s prenasledovanými alžírskymi literátmi. Tiež sa stal jedným z iniciátorov vzniku európskeho sociálneho hnutia, ktorého cieľom má byť ochraňovať aj nad úrovňou národných štátov základné sociálne práva občanov, ako sú právo na bývanie, zdravie, prácu a vzdelanie. Jeho zbraňou sa stali aj knihy. Okrem toho, že sám vydal viac ako 25 diel, založil spolu s filozofom Jacquom Derridom v r. 1994 v Štrasburgu Spisovateľský parlament a inicioval vznik medzinárodnej knižnej revue Liber. Francúzski konzervatívni novinári ho pre jeho horlivú ľavicovú angažovanosť, radikálne napádanie neoliberalistickej idey spásonosnosti neviditeľnej ruky trhu a spochybňovanie fungovania deklarovanej zastupiteľskej demokracie nazvali "zúrivým" sociológom. Pierre Bourdieu však nebol samozvaným prorokom a politickým dobrodruhom, ale posadnutosť verejnou aktivitou prirodzene vyvierala z jeho teórie, ktorú vyše 40 rokov rozvíjal. V nemalej miere jeho teoretické zameranie a vieru v demokraciu ovplyvnil aj jeho životný príbeh. Životopis, ktorý si sám postupne a húževnatou prácou vytváral, je ako z rozprávky o statočnom kováčovi, ktorý sa stal kráľom. Syn nižšie postaveného poštového úradníka, narodený v Denguin v oblasti Pyrenejí, už počas svojich parížskych štúdií na prestížnych školách videl, ako dedia deti z vyššie postavených spoločenských kruhov moc od svojich rodičov najmä prostredníctvom ovládania symbolických statkov a ako pretrvávajú nerovnosti v šanciach na sebarozvoj detí pochádzajúcich z rôznych sociálnych vrstiev. Štúdium filozofie nakoniec ukončil na najprestížnejšej Ecole normale superieure. Počas svojho pôsobenie v Alžírsku na konci 50 rokov napísal svoje prvé práce o rituáloch a úlohe cti v nomádskom kmeni Kabylov, v ktorých ukazuje na existenciu rovnakých, no oveľa viditeľnejších mechanizmov dedenia moci a prestíže ako zažil v modernej francúzskej spoločnosti. Tieto knihy mu svojou teoretickou aj výskumnou erudovanosťou otvorili cestu na najuznávanejšie sociologické pracoviská vo Francúzsku. Ako 34-ročný patril k najmladším profesorom v histórii známej Ecole pratiques des hautes études v Paríži a zároveň sa stal spolupracovníkom, vtedy už slávneho kritika totalitarizmu, Raymonda Arona. Možno aj jeho vplyv spôsobil, že v období, keď bolo medzi parížskymi intelektuálmi módne byť komunistom, Bourdieu do komunistickej strany nevstúpil. Pri výskumoch sa vŕtal takmer v každej oblasti života, kde dochádza k ovládaniu ľudí pomocou manipulácie symbolmi. Venoval sa v problematike vzdelávania, kultúry, literatúry, umenia, športu, politiky alebo médií. Spolu s tímom európskych a amerických spoločenských vedcov založil v r. 1975 revue Actes de la Recherche en science sociales, čo znamenalo praktický vznik jeho vlastnej teoretickej školy. No vrcholom jeho akademickej kariéry bolo, keď bol svojím učiteľom Michelom Foucaultom uvedený na post profesora na College de France. Osemdesiate roky z neho urobili pravdepodobne najvplyvnejšieho európskeho mysliteľa a dnes je v celom svete najcitovanejším súčasným sociológom. Iba mesiac po jeho poslednej prednáške na College de France v marci 2001 ho večným urobilo základné médium ovládania v súčasných spoločnostiach -- film. V Paríži bola premiéra filmu Pierra Carlesa: Pierre Bourdieu -- sociológia je bojový šport. Na presadzovanie základných princípov demokracie, ktorým hlboko veril, bol skutočne dobre vyzbrojený. Pri pohľade na množstvo jeho kníh, článkov, spolupracovníkov, nasledovníkov a mediálnych kanálov, cez ktoré pôsobil na verejnosť a politický systém, sa vôbec niet čo diviť, že jeho koncepcia získala od neprajníkov označenie sociologický terorizmus. Je totiž pravdou, že jeho kritika je skutočne deštrukčná a útočí na základné piliere súčasného poriadku, ktorý rafinovane symbolickým násilím ovláda občanov. Pierre Bourdieu nekoketoval so žiadnou politickou stranou a pravdepodobne aj preto mu deň po tom, ako podľahol rakovine, venovali všetky francúzske denníky svoje titulné stránky. Medzi množstvom komentárov, spomienkových článkov a reakcií významných ľudí francúzskeho kultúrneho a politického života boli uverejnené aj kondolencie prezidenta Jacqua Chiraca a premiéra Lionela Jospina. So skratkou P. B., ktorá sa stala synonymom "sociológie s ľudskou tvárou", sa u nás možno zatiaľ stretnúť iba vďaka českým prekladom jeho prác Teória konania a Nadvláda mužov, a v slovenskom preklade vychádza na pokračovanie v časopise Kino-Ikon jeho práca O televízii.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
12. august 2022 08:03