Na Bratislavskom hrade vypukol pred 205 rokmi požiar. Zničil hlavný palác, priľahlú budovu Nového paláca a vyše 70 domov v okolí. Pozrite sa, ako sa stáročiami menil.
Miestodržiteľom v Bratislave sa po svadbe s dcérou Márie Terézie Máriou Kristínou v roku 1766 stalo saské knieža Kazimír August Albert. Panovníčka dala pre Máriu Kristínu a knieža Alberta prebudovať Hrad a pristavať k nemu pohodlný palác. Tu sa začala z Albertovej iniciatívy rodiť obrovská zbierka grafiky, ktorá je dnes známa ako viedenská Albertina. Dnešná Bratislava vtedy zažívala spoločenský vrchol a obrovský rozvoj. Keď panovníčka Mária Terézia v roku 1780 zomrela, nový cisár Jozef II. poslal Alberta s manželkou do Holandska a zrealizoval osvietenské reformy takou expresnou rýchlosťou, že z výstavnej Bratislavy sa stalo provinčné mesto a schudobnelo až do takej miery, že jej odpustili dane. V paláci Albrechta a Márie Kristíny zriadili kňazský seminár.
Potom na Hrade sídlila vojenská posádka. Predpokladá sa, že ničivý požiar vznikol z neopatrnosti vojakov v hospodárskych budovách. Podľa denníka Pressburger Zeitung z 31. mája 1811 požiar Hradu trval tri dni a spôsobil škodu dva milióny guldenov. V ohni zahynulo deväť ľudí, niekoľko ostalo nezvestných a vyše 100 rodín stratilo strechu nad hlavou. Po požiari nejavili vládne kruhy o ruinu záujem, odniesli z Hradu všetko, čo oheň nezničil. Rozpadávajúce murivo predávala vojenská správa ako stavebný materiál.