Pekný ilustrovaný titul je svojská forma fetišu a mnoho dospelých ľudí kupuje práve knihy, ktorých odporúčaný vek niekoľkonásobne presiahli. Sám sa k nim hrdo hlásim.Peter Michalík
StoryEditor

Žiadna chránená dielňa, aj malí vydavatelia môžu prosperovať

02.06.2016, 14:30
„Elitársky postoj knižných ,fajnšmekrov‘ plne rešpektujem, no často vytvára prekážky na ceste k zaujímavým titulom,“ hovorí programový riaditeľ BRaK-u Peter Michalík v rozhovore pre HNonline.sk.

Bratislavský knižný festival – BRaK vznikol v roku 2013. Jeho cieľom je, aby sa na jednom mieste zišli autori, vydavatelia, prekladatelia, ilustrátori a všetci nadšenci a milovníci kníh. Ten bude tento rok v dňoch 2. – 5. júna. O samotnom knižnom festivale, o jeho pripravovaných novinkách a o súčasnej literárnej situácii sme sa porozprávali s Petrom Michalíkom.

Tento rok organizujete knižný festival BRaK už po tretí raz. Aké je hlavné lákadlo?
Hostia majú možnosť stretnúť inšpiratívnych ľudí – často lídrov vo svojich oblastiach. Snažíme sa otvárať dvere do sveta kníh nielen cez ich „umeleckú“ – literárnu či vizuálnu stránku, ale aj cez „praktické“ fungovanie knižného trhu. Svoje miesto na ňom majú literatúra, ilustrácia, knižný dizajn, typografia, ale napríklad aj problematika autorských práv. Zároveň sa snažíme zaujať aj nosnou festivalovou témou, ktorou je tento rok „krajina“.

Takže to nie je len o spisovateľoch, ale o všetkých, čo sa na tvorbe kníh podieľajú, ako ilustrátori, vydavatelia, prekladatelia, novinári či knižní grafici. Koho by ste vyzdvihli?
Legendárneho poľského ilustrátora Bohdana Butenka, ktorého knihy dôverne poznajú minimálne tri generácie čitateľov. Ďalej sú to napríklad Jón Kalman Stefánsson, Martin Pollack, Jaroslav Rudiš, Jaromír 99 či Angelika Kuźniak.

Minulé dva ročníky boli v iných priestoroch ako tento. Prečo sa sťahujete do Zichyho paláca?
Pisztoryho palác, kde sa festival narodil a vyrástol, momentálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Rozhodnutie o sťahovaní však súvisí aj s dlhodobejšou snahou o priblíženie festivalových aktivít bližšie do srdca bratislavského starého mesta, čo má istú symbolickú aj praktickú rovinu.

Na čo sa tešíte vy?
Na výstavu originálnych diel Miroslava Šaška – svetoznámeho ilustrátora, československého rodáka, ktorý bol však po roku 1948 nútený emigrovať. Na výstave v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave bude možnosť vidieť jeho práce z cyklu To je Rím.

Festival má od začiatku multižánrový charakter i v tom, že ho spájate s hudbou. Tento rok ste pozvali, okrem iných, skupinu Kafka Band. Čím je taká zaujímavá, že ste na túto udalosť vybrali práve ju?
Kafka Band je už skôr multimediálny projekt, popri textoch a hudbe hrá počas ich vystúpení dôležitú úlohu aj vizuálna stránka. Jeho jadro tvoria Jaroslav Rudiš, ktorý patrí k najúspešnejším českým spisovateľom posledných rokov, a Jaromír 99, ktorý je známy ilustrátor s jasne vyhraneným a ľahko rozpoznateľným rukopisom. Výsledkom ich spolupráce je napríklad film Alois Nebel, vychádzajúci z rovnomennej komiksovej trilógie. Spojenie svojskej autorsko-vizuálnej poetiky s hudbou a literárnym odkazom Franza Kafku, kľúčového spisovateľa 20. storočia, bolo pre nás nesmierne zaujímavé.

V hlavnej úlohe sú však knihy, ktoré slovenské vydavateľstvo na Slovensku za posledný rok posunulo?
Sľubný štart zaznamenalo vydavateľstvo Absynth, ktoré sa programovo venuje reportážnej literatúre. Vysokú úroveň si drží napríklad vydavateľstvo Artforum, ktoré na svet priviedlo preklady kníh Islanďana Jóna Kalmana Stefánssona, nášho festivalového hosťa. Zaujímavé príspevky do pôvodnej slovenskej literatúry prinášajú pravidelne vydavateľstvá KK Bagala a Drewo a srd – hovorím napríklad o dielach Ballu, Michala Habaja, ale aj debutanta Petra Balka. Skvelú prácu robí so svojím vydavateľstvom O. K. O. Boris Meluš, čerstvý držiteľ Národnej ceny za komunikačný dizajn, ktorý pod touto značkou publikuje krásne fotografické monografie.

Spomínate aj vydavateľstvo Absynth, ktoré prinieslo solídny výber zo svetovej reportážnej literatúry a vydalo diela čerstvej nobelistky Svetlany Alexijevič, môžete spomenúť nejaké jej publikácie?
Áno, nateraz ide o dva tituly: Vojna nemá ženskú tvár, čo je dokumentárna koláž spomienok ženských účastníčok rôznych vojenských konfliktov, a Časy zo second-handu, kniha opisujúca situáciu po páde sovietskeho impéria cez osudy obyčajných ľudí. Zaujímavé je, že rozhodnutie vydať tieto tituly padlo ešte pred ziskom Nobelovej ceny, takže vydavateľov nemožno obviniť z vypočítavosti a treba im, naopak, priznať dobrú ruku pri výbere.

Ambíciou festivalu je podávať hodnoverný obraz o dianí v stredoeurópskom knižnom priestore. Čo sa v ňom za posledný rok zmenilo?
Má to pozitívny trend vidieť tu zvyšujúcu sa pestrosť a dynamiku vydavateľského prostredia. Digitálna éra, ktorá mala podľa počiatočných obáv tradičnú knihu zničiť, jej vnútila nové nároky – hlavne na grafické a materiálne spracovanie.

Vydavatelia, ktorých východiskom nie sú výhradne očakávania spotrebiteľského trhu, to majú ťažšie ako štandardné komerčné vydavateľstvá. Bojujú o prežitie alebo vidíte určitý rozmach?
Neviem si vysvetliť, prečo sa z času na čas o knihách a literatúre hovorí ako o „prežitku“. A o malých, nekomerčne zameraných vydavateľstvách takmer ako o chránených dielňach. Nielen preto, že sa s touto predstavou vnútorne nestotožňujem, ale najmä preto, že je v rozpore s realitou: knižná tvorba, vrátane tej „nekomerčnej“, je dnes úspešným, dynamickým segmentom s perspektívou ďalšieho rozvoja.

Na Slovensku však boli prípady, keď mali malé vydavateľstvá problémy. Napríklad Bagala viackrát bojoval o prežitie. Prečo teda?
S problémami vydavateľstvá, z času na čas, zápasia bez ohľadu na svoju veľkosť. Nie tak dávno sme boli svedkami kolapsu jednej z najväčších knižných distribúcií u nás a táto udalosť sa výrazne dotkla celého segmentu. Špecifikom malých vydavateľstiev je úzka spätosť so silným individuálnym príbehom a veľkou vnútornou motiváciou.

Dá sa to teda aj za menšie peniaze?
Mnohé príklady zo Slovenska a zahraničia dokazujú, že tieto ambície možno úspešne a udržateľne napĺňať aj pri minimálnom ľudskom a materiálnom zázemí – minimálnom v porovnaní s možnosťami veľkých vydavateľských domov. Obraz malého vydavateľa, ktorý len sedí a čaká na podporu, je scestný.

A nevytvára tento pocit aj práve alternatívna scéna či nazvime to kaviareň?
Kaviareň ku knihám nepochybne patrí, no zďaleka nielen tá bratislavská. Elitársky postoj knižných „fajnšmekrov“ plne rešpektujem, no myslím si, že za určitých okolností vytvára nezmyselné prekážky na ceste k zaujímavým titulom. Z dejín literatúry poznáme nejeden prípad, keď sa čitateľsky rozšírené dielo, teda dobový bestseller, neskôr stalo súčasťou kánonu svetovej umeleckej spisby. O Umbertovi Ecovi vieme, že mal rovnakú vášeň pre stredoveké inkunábuly aj pre populárne komiksy.

Na čom väčšina menších vydavateľstiev stavia biznis model? Nie sú často závislé od grantov a podpory od štátov?
Granty sú dôležitým nástrojom podpory knižnej kultúry všade vo svete, ale závislosť od nich je rovnako zlá ako akákoľvek iná závislosť. Pri istej miere zovšeobecnenia sa dá povedať, že malé vydavateľstvá sú vo výrazne menšej miere napojené na aktuálne čitateľské trendy. Ich produkcia nie je zautomatizovaná, ekonomicky vypočítavá reakcia na dopyt publika, ale vyznačuje sa skôr hľadaním vlastnej cesty a dlhodobou, často veľmi živou prácou s rozvíjajúcou sa čitateľskou komunitou. Tento prístup je mi osobne sympatickejší, pretože na trh prináša odvážne a inovatívne tituly – ale hovorím to pri plnom rešpekte k postupom komerčne zameraných vydavateľských domov.

Môžete uviesť autora a knihu, ktorá nemala veľkú finančne náročnú marketingovú kampaň a aj napriek tomu prerazila a zasiahla široké publikum?
Myslím, že skvelým precedensom je príbeh knihy Tomáša Kompaníka Aha, ktorá vznikla prakticky z ničoho a po pár mesiacoch si jej autor preberal jedno významné svetové dizajnérske ocenenie za druhým. Kombinácia tradičných slovenských výšivkových motívov so súčasným dizajnom zaujala natoľko, že sa kniha dokonca stala oficiálnym darom Slovenska na Svetovej výstave v Miláne. Zrodu publikácie predchádzala inovatívne vedená crowdfundingová kampaň, čo znamená, že sa o knihe vedelo dlho predtým, ako reálne vznikla, a dnes sa už pri tomto technologicky nesmierne náročnom diele čaká na každú ďalšiu dotlač.

V dnešnej dobe elektroniky, e-kníh a technológií majú „obyčajné“ tlačené knihy ešte potenciál? Predsa len ľudia sa viac orientujú a prikláňajú k modernejším vynálezom.
E-knihy tvoria na veľkých zahraničných trhoch samostatný, ekonomicky úspešný segment, no posledný vývoj naznačuje, že ich boom sa pomaly končí a čitatelia si čoraz častejšie nachádzajú cestu späť ku klasickým papierovým knihám.

Prečo?
Kniha je svojím spôsobom dokonalý vynález: nekazí sa, nevybíja sa mu baterka, jeho obsah je dostupný aj bez prístupových hesiel a zrejme sa mu, na rozdiel napríklad od videokazety, tak skoro nestane, že si ho nebudeme mať o pár rokov ako „prehrať“.

Ktorého súčasného slovenského autora si musí človek prečítať?
Na túto otázku dá možno lepšiu odpoveď vkus medzinárodného publika – napríklad toho, ktoré sa zúčastnilo na nedávnom knižnom veľtrhu v Budapešti, jedného z najväčších svojho druhu v Európe. Zo Slovenska, ktoré bolo čestným hosťom tohto ročníka, najviac zaujali diela Pavla Vilikovského, Ballu či Moniky Kompaníkovej. S týmito odporúčaniami sa plne stotožňujem.

Môžete uviesť konkrétne?
Pavel Vilikovský – Letmý sneh. Balla – Veľká láska. Monika Kompaníková – Na sútoku. Všetkým dielam je vlastná precízna až sochárska práca so slovom.

Priznajme si, v dnešnom svete vládnu predovšetkým bestsellery. Myslím, že každý človek už nejaký čítal. Prekvapil vás nejaký konkrétny?
Nepochybne. Z medzinárodných bestsellerov ma v poslednom období zaujala napríklad kniha Včely od britskej autorky Laline Paull. Z titulov, ktoré aktuálne patria medzi najpredávanejšie knihy u nás, mám veľmi rád sériu Stopárov sprievodca galaxiou Douglasa Adamsa, ktorá teraz vyšla v novom, súbornom vydaní. Fascinujúcim, no ťažkým čítaním bola aj historická správa Rudolfa Vrbu, ktorá vyšla pod názvom Utiekol som z Osvienčimu.

Je niečo, čo vás prekvapilo?
Určite, často medzi bestsellery môžu preniknúť aj diela, od ktorých by to málokto čakal – príkladom z posledných dní je bezprecedentný úspech vedeckého diela Ľubora Králika Stručný etymologický slovník slovenčiny.

V rámci knižného trhu dnes patria ilustrované tituly k ekonomicky najprosperujúcejšiemu segmentu. Prečo?
Vysvetlenie treba hľadať v tradične silnom postavení knihy vo svete dieťaťa, ale aj v skutočnosti, že práve ilustrovaná kniha má najlepšie predpoklady naplniť zvyšujúce sa nároky na vizuálne spracovanie kníh. Pekný ilustrovaný titul je svojská forma fetišu a mnoho dospelých ľudí kupuje práve knihy, ktorých odporúčaný vek niekoľkonásobne presiahli. Sám sa k nim hrdo hlásim.


Tipy od spoluzakladateľa a programového riaditeľa Petra Michalíka, čo by ste mali na BRaK-u určite vidieť:

• výstava originálnych ilustrácií Miroslava Šaška s názvom To je Rím, výstavná sieň Univerzitnej knižnice v Bratislave, Michalská 1. Piatok 15.00 – 19.00, sobota 12.00 – 19.00, nedeľa 12.00 – 16.00

• hosť Martin Pollack, s ktorým bude viesť rozhovor spisovateľ a prekladateľ diela Michal Hvorecký v sobotu 4. 6. o 19.00

• kapela Karpaty magiczne, v piatok o 21.00 v miestnosti A4 – priestor súčasnej kultúry, sála Kniha je svojím spôsobom dokonalý vynález Peter Michalík

Kto je Peter Michalík
Študoval filozofiu, jazyk a literatúru. Autorsky a redakčne spolupracuje s Rádiom Devín. Je spoluzakladateľom a programovým riaditeľom Bratislavského knižného festivalu BRaK.

01 - Modified: 2022-08-03 22:05:00 - Feat.: - Title: Zastala sa kolegov, režim ju odstavil. Spisovateľke Hane Ponickej odvaha nikdy nechýbala 02 - Modified: 2022-07-17 07:11:58 - Feat.: - Title: Slávneho speváka obvinili z incestu. Ricky Martin tieto „nechutné“ tvrdenia odmieta 03 - Modified: 2022-07-11 08:37:31 - Feat.: - Title: Organizátor podľa SĽUK-u hrubo porušil zmluvu. Súbor odmieta vystupovať na akcii, kde bude Smer s Chmelárom 04 - Modified: 2022-06-26 15:00:00 - Feat.: - Title: Umelá inteligencia verzus Hollywood. Pozri, ako by mali v skutočnosti vyzerať postavy zo sfilmovaných kníh 05 - Modified: 2022-06-22 22:00:00 - Feat.: - Title: Desať vypredaných knižných titulov, o ktoré je veľký záujem! Máte ich doma? Ponúknite ich ďalším čitateľom cez Knihovrátok
menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
11. august 2022 11:19