Film Warcraft má len dva druhy divákov. Nadšencov, ktorí rovnomennú hru hrali, a nezasvätených, čo idú jednoducho na predstavenie, píše Mirka Spáčilová z idnes.cz.
Tí prví pohŕdajú každým kritikom, ktorý nechápe, že adaptácia ich milovanej počítačovej hry zásadne mení dejiny filmu. A pre tých druhých zostalo v podstate nudné oznámenie, že Warcraft: Prvý stret, ktorý ide do našich kín, nie je ani zázrak, ani hrôza. Proste je to ďalšia normálna digitálna rozprávka, ktorá uchováva základ umelého sveta pôvodnej hry, ale inak si požičiava, kde sa dá.
Pritom začína až nečakane podmanivo, a to vrátane jednoduchého, ale neodbytného hudobného motívu, ktorý vtláča projektu výraznú autorskú značku. Výraznejšie než rukopis režiséra Duncana Jonesa. V skratke by sa dal úvod do dlhotrvajúcich bojov ľudí s orkami zhrnúť ako zmeska Pána prsteňov (bez jeho hĺbky), Avatara (bez jeho novátorstva), kúziel z Harryho Pottera (bez ich hravosti) a klasických indiánok, v ktorých sa zakladajú a zase rozpadajú spojenectvá rôznych kmeňov a kde aj medzi zlými sa nájde dobrák a medzi dobrými zloduch. Nič proti tomu, to patrí k tradícii.
Problém však nastáva, akonáhle sa Warcraft začne štylizovať do premýšľavého podobenstva, rozpúta milostné vzplanutia a ušľachtilo vyzdvihuje cenu cti, slobody, mierového spolužitia, rodiny a potomkov. Dojemný motív rozprávkového Plaváčika rozosmeje pol kina. Postavám teda vkladá do úst výlevy "zamlada som sa cítil vo svete odcudzený" či "za láskou musíš ísť až na kraj sveta".
Najmä stredná časť rozprávania tak stratí pôvodný rytmus. A keď vo finále chytí druhý dych, divák má až príliš času si overiť, že filmový Warcraft nemá charaktery, ale len charakteristiky, čo je pre herca trest. Trpí Ben Foster, ktorému rola prisudzuje pohľad mystika, trpí Dominic Cooper čoby vzorný kráľ, trpí Paula Patton, ktorá sa ako kráska medzi dvoma svetmi snaží skĺbiť zubatosť so zvodnosťou. A všetkým by pomohol lepší scenár. Možno sa dostaví nabudúce. Záver totiž dáva jasne najavo, že herná obdoba Hviezdnych vojen ešte len štartuje, aby nabudúce mohla vysvetliť jedno osudové nedorozumenie.
Hoci Warcraft 2 asi bude skôr než príbeh pilovať triky. A hoci budú naozaj solídne, omráčiť asi nedokážu. Letecké scény, naklonované armády, bojové formácie, obrí vlci aj laserové iskrenie už dávno patrí k bežnej výbave žánru fantasy. A ničím iným nákladný prepis herného fenoménu jednoducho nie je.