V minulosti bol aktívnym členom tej jedinej správnej strany a momentálne presadzuje boľševické prístupy revolučného teroru v súkromnej firme. Poznáte niekoho takého aj vy? Ak nie, tak sa o modeloch jeho správania dočítate v publikácii Psychické týranie, ktoré prinieslo na knižné pulty vydavateľstvo Sofa. Približuje zneužívanie právomocí, ktoré väčšinou používajú malí "šéfkovia". Väčšinou šikanujú svojich podriadených, ktorí ich prevyšujú poznatkami. Je to hlavne z obavy, že prídu o dôležitú funkciu. Nejde im ani tak o mzdu, ale o akýsi honor. Som šéf a kto je viac? Zakomplexovaní manažéri, ktorým niekedy niečo nevyšlo, si upevňujú sebadôveru deptaním podriadených.
Bezradní zakomplexovaní šéfovia začínajú psychický teror podľa autorky monografie, francúzskej psychologičky Marie-France Hirigoenovej, väčšinou tým, že chcú mať nad všetkým kontrolu. Medzi prejavy teroru patrí otváranie súkromnej korešpondencie podriadených, špicľovanie pomocou donášačov a prehliadanie ich elektronickej pošty na pracovisku.
Psychický teror na pracovisku má niekoľko štádií. Pre všetky je podľa autorky spoločná jedna črta. Je pre ňu typické systematické mlčanie, pretože agresivita tohto druhu sa neprejavuje otvorene. Má podobu zamaskovaných narážok, výrečných gest či grimás, ku ktorým patria nápadné povzdychy. Latentná agresívnosť nedáva možnosť na sebaobranu.
Agresor, ktorý chce úplne znemožniť podriadeného, ho v prvom rade izoluje od kolektívu. Človeku, ktorý zostane sám, sa ťažšie bráni. Každý, kto má strach z toho, že by sa nikde nezamestnal, podporuje šéfov pri terorizovaní podriadených. Postupne sa z takejto osoby stane obeť. Nechodia s ňou na obed, nepozývajú ju na spoločenské podujatia a nikto sa s ňou nebaví. Všetko, čo obeť urobí, je zlé.
Mnohí veľkí "malí" šéfovia, ktorí si liečia svoje komplexy na podriadených, ospravedlňujú psychický teror dobrým chodom spoločnosti, príkazmi majiteľov a inými výhovorkami. Snaha zabezpečiť dobrý chod firmy ospravedlní všetko.
Autorka poznamenáva, že systematický nátlak, ktorý robia nadradení na bežných zamestnancov, nie je najvhodnejšou riadiacou metódou. Nadriadení nevdojak začínajú prepadať fantómom. Myslia si, že všetci podriadení sú proti nim. To je už len krok k psychickému ochoreniu zvanému paranoja.
V niektorých firmách je rozšírený aj syndróm striedania obete. Ak je jedna obeť z firmy odstránená, treba si urýchlene nájsť druhú. Prečo? Aby niekomu náhodou nestúplo sebavedomie. Zneužívanie právomocí sa väčšinou neuplatňuje len voči jednému jednotlivcovi. Vo väčších podnikoch sa prejavuje kaskádovito. Na Slovensku sa zvykne hovoriť o zákone padajúceho ... .
Kto prežil podobné situácie na pracovisku, je niekedy tak ťažko zdeptaný, že si o sebe začne skutočne namýšľať, že nič nevie. Všetkým, ktorí sa chcú vyhnúť nepríjemným zážitkom, preto odporúčame spomínanú monografiu. Predchádzanie psychickému teroru je ľahšie ako liečenie nepríjemných následkov.
StoryEditor