„Mne sa nikdy netvorilo najhoršie ani najlepšie, lebo ja netvorím, ja to mám ako vnútornú fanatickú povinnosť,“ povedal jeden z našich najväčších konceptuálnych umelcov Stano Filko na záver filmu HAPPSOC režiséra Kveta Hečka v roku 1996, len pár rokov potom, čo sa z emigrácie vrátil späť na Slovensko, aby nás udivoval genialitou svojej tvorby, ktorá bola najmä v 70. rokoch zakázaná. Spolu Júliusom Kollerom či Janou Želibskou patril podľa jedného z kurátorov Aurela Hrabušického k umelcom, ktorí v tej dobe aj u nás dokázali nadviazať na aktuálne umelecké smery vo svete a dokázali vytvoriť ich originálne, osobnostné verzie. Zomrel len v októbri minulého roka.
Po minuloročnej výstave vo varšavskej národnej galérii Zachęta, ktorá vznikla v spolupráci s Slovenskou národnou galériou, je dnes práve na jej pôde prístupná ďalšia expozícia, ktorá sa na jeho tvorbu sústredí vo väčšom celku, vťahuje nás do jeho sveta, rozpráva príbehy, osvetľuje jej historické kontexty (rok 1968, studená vojna, dobývanie vesmíru, začiatok normalizácie v 70. rokoch), ale najmä dáva divákovi možnosť dotvoriť si ju.
Prečo vesmír?
Význam jeho slov z úvodného citátu pochopíte hneď ako prekročíte prah výstavy s názvom POÉZIA O PRIESTORE - KOZME. Na niekoľkých sto metroch štvorcových sa vám rozprestrie Stano Filko 60. a 70. rokov, ale aj jeho novšie diela súvisiace s rannou tvorbou. Názov obsahuje pre Filka tri kľúčové slová odvodené od rovnomenného environmentu vystaveného na EXPO 1970 v japonskej Osake. Vesmír, jeho veľkosť, dobývanie a vnímanie boli pre neho veľkou inšpiráciou, a predovšetkým to z výstavy cítiť. „V tom období bol kozmos dôležitý pre všetkých. Vesmír a projektovanie seba samého do jeho priestoru znamenalo pre Filka aj slobodu – vonkajšiu, ktorá za jeho života nebola samozrejmosťou, ale aj vnútornú. Nemožno ho teda chápať len ako tému, ktorú dielami ilustruje, ale aj ako výraz túžby po slobode a otvorený priestor, ktorý podlieha vyšším zákonom," vysvetľuje pre HN kurátorka výstavy Lucia Gregorová Stach.
Podľa jej slov dokáže aktuálna expozícia vplývať na človeka, ktorý ňou len prejde, ale aj na toho, kto sa rozhodne venovať sa jej hlbšie. „Metóda jeho tvorby a komunikácie s divákom bola vždy otvorená vnímaniu každého citlivého človeka, ochotného načúvať asociáciám a myšlienkam z najrôznejších zdrojov, tak ako to robil on. Mnohé svoje diela koncipoval tak, aby ich divák ´dotvoril vlastnou osobou´, sú ponúknuté na rozšírené vnímanie, takže každý v nich nájde niečo inšpiratívne a zaujímavé,“ doplnila.
6 miestností, 5 dimenzií
Aj preto sa rozhodli v galérii výstavu koncipovať do jednotlivých významových celkov, na pôdoryse šiestich okruhov, miestností. „ V červenej, ktorá je venovaná teritóriu života (neskôr braná ako tretia dimenzia v jeho autorskom Systéme SF) nájdeme to, čo prežívame v každodennom živote.“ Jej dominantou je Univerzálne prostredie (1966, Slovenská národná galéria), vystavené po prvýkrát s prvkami, ktoré boli pôvodne jeho súčasťou: zemský a hviezdny glóbus, výškomer a váha, rádio, posteľ s nafukovacím objektom, šachovnica, zrkadliace plochy a projekcia autentických diapozitívov.
Nasleduje modrá venovaná kozmológii (štvrtá dimenzia), ktorá je na tejto výstave najvýraznejšie zastúpená najmä prostredím Kozmos, ale aj mnohými inými. „Toto dielo je prezentované po prvýkarát od jeho medzinárodného uvedenia na 6. Bienále v Paríži v roku 1969. Podarilo sa ho nájsť a zrekonštruovať so všetkými originálnymi prvkami v Zbierke Linea, s ktorou sme na výstave intenzívne spolupracovali nielen pri tomto diele. Ten veľký nafukovací stan však nie je len o vesmíre dobývanom človekom, je aj predzvesťou kontemplácie nepatrnosti „zemeguľky“ vo vesmíre vo Filkovej tvorbe prelomu 60. a 70. rokov, ktoré sú na výstave tiež zastúpené. Je tiež pokusom o definovanie vlastného miesta uprostred obrovského kozmického priestoru,“ dopĺňa Gregorová Stach.
Biela miestnosti (Ontológia, neskôr posledná 5. dimenzia jeho tvorby) je predstavou transcendentna, vyšších vecí, ktoré nás presahujú. V galérii vás na záver ešte vtiahnu do čiernej miestnosti. „Symbolizuje ego, osobnosť, tvorivú silu, ktorá má pozitívnu, aj negatívnu stránku. Je to najbližšia stopa k jeho autorskému Systému SF.“ ...no všetko pochopíte na mieste.