Ak sa v letných dňoch potrebujete trochu schladiť, máme tu ozajstnú lahôdku pre všetkých milovníkov trilerov. Záhadné a násilné vraždy, zdanlivo nesúvisiace okolnosti, tiene minulosti... ale aj poučenie, že ani najtemnejšie tajomstvá nemožno navždy pochovať. Sériu vrážd v Black Country neďaleko Birminghamu vyšetruje policajtka Kim Stonová, ktorá nikdy neberie „nie“ ako odpoveď. Sama bojuje so svojimi démonmi a príbeh naberá na gradácii, lebo s vraždami je policajtka osobné spätá.
Vypočujte si úryvok z trileru Tichý výkrik:
Na začiatku príbehu stojí päť ľudí okolo plytkého hrobu a nad telom nevinnej obete uzavrú temnú dohodu – nikto sa nikdy nesmie nič dozvedieť. Lenže o desať rokov je brutálne zavraždená prvá žena z tejto pätice, po nej nasleduje ďalší člen a tretí unikne smrti iba o vlások. Počet zavraždených stále pribúda. Vyšetrovaním krvavých zločinov je poverená detektívka Kim Stonová, ale zdá sa, že jej psychopatický protihráč je vždy o krok popredu. Keď však objavia ľudské pozostatky na pozemku, kde stojí zhorenisko bývalého domova pre opustené dievčatá, začínajú jednotlivé dieliky skladačky do seba zapadať. Autorka o svojej hlavnej hrdinke povedala: „Postava Kim Stonovej sa mi zjavila a odmietala odísť. V mojej mysli aj na papieri z nej vyrástla silná, inteligentná žena, ktorá nie je vždy dokonalá, no je zapálená a vytrvalá. Je to niekto, koho by ste chceli mať po svojom boku.
Prečítajte si úryvok z trileru Tichý výkrik:
Bolo jasné, čo chceli odosielatelia. Jeho smrť. Spolu so strachom ho zaplavila úľava. Celý ten čas vedel, že deň zúčtovania raz príde. Či už v tomto živote, alebo v ďalšom.
Tom odkrútil vrchnák fľaše a vôňa mu okamžite udrela do nosa. Vedel, že ak si naleje, zabije ho to. Nie prvý dúšok. Bol alkoholik, takže niečo ako prvý dúšok skrátka neexistovalo. Ak si dá pohárik, vypije celú fľašu a skončí sa to jeho smrťou.
Keby sa rozhodol umrieť takto, nikto iný by netrpel. Jeho žena by si myslela, že jednoducho podľahol, a bola by v bezpečí. Pri troche šťastia by sa nikdy nedozvedela, čo v minulosti urobil. Ani jeho dcéra to nemusí vedieť.
Pomaly nadvihol fľašu a dal si dúšok. Zaváhal iba na sekundu, potom si fľašu znovu priložil k perám. Tentoraz sa nezastavil, až kým nebola horúčava v jeho hrudníku neznesiteľná.
Účinky sa dostavili okamžite. Po viac ako dvoch rokoch stratilo jeho telo schopnosť znášať alkohol. Ten mu doslova horel v žilách a lial sa až do mozgu.
Dal si ďalší hlt a usmial sa. Existovali aj horšie spôsoby, ako umrieť.
Napil sa znovu a zasmial sa. Už nijaké kúpanie, drahí starčekovia a babičky. Nijaké špinavé plienky. Nijaké utieranie slín.
Priložil si fľašu k ústam. Mal odpitú už polovicu. Telo mu horelo a začal pociťovať eufóriu. Bolo to ako pozerať obľúbený futbalový tím pri masakrovaní protivníka.
Už sa nebude musieť skrývať. Urobil správnu vec.
Po lícach mu stekali slzy. Vo svojom vnútri sa Tom cítil šťastný a pokojný, no jeho telo ho zrádzalo.
Fľaša sa mu zastavila pred ústami, keď mu pohľad spočinul na fotografii dcéry, ktorá na svoje šieste narodeniny kŕmila husi v Dudleyskej zoo.
Žmúril na obrázok a nespomínal si, že by mala vtedy takú zamračenú tvár a otázky v očiach.
„Prepáč, zlatko,“ povedal fotke. „Bolo to iba raz, prisahám.“
Jej výraz sa nezmenil. Si si istý?
Zatvoril oči pred obvinením, no jej tvár mal stále pred sebou.
„Dobre, možno to bolo viac než raz, ale nebola to moja vina, zlatko. Ona ma do toho prinútila. Zviedla ma. Dráždila ma. Nemohol som si pomôcť. Nebola to moja vina.“
„Bol si predsa dospelý.“
Tom zatvoril oči pod náporom zhnusenia svojho vlastného dieťaťa. Po líci sa mu kotúľala slza.
„Prosím, pochop ma. Mala viac ako pätnásť. Bola šikovná, skvelá manipulátorka, jednoducho som podľahol. Nebola to moja vina. Zviedla ma a ja som sa nedokázal brániť.“
„Bola iba dieťa.“
Tom sa potiahol za vlasy v snahe zmierniť bolesť. „Viem, viem, ale nie až také dieťa. Bolo to zákerné dievča, ktoré vedelo, ako dostať, čo chcelo.“
„Tvoj čin sa nedá odpustiť. Oci, nenávidím ťa.“
Teraz plakalo celé jeho telo. Už nikdy neuvidí svoje nádherné dievčatko. Nebude sledovať, ako z Amy vyrastie mladá dáma, nebude nablízku, aby ju chránil pred chlapcami. Nikdy ju už nepobozká na jej jemné líčka, nepocíti jej maličkú rúčku vo svojej dlani.
Hlava mu spadla dopredu a slzy kvapkali na stehná. Jeho zahmlený pohľad sa presunul na chodidlá a zastavil sa na papučiach, ktoré mu Amy kúpila na Deň otcov. Bol na nich Homer Simpson, jeho obľúbená postavička.
Nie, kričala jeho myseľ. Musí existovať aj iný spôsob. Nechcel umrieť. Nechcel stratiť svoju rodinu. Potreboval jej to vysvetliť.
Možno by mohol ísť na políciu. Priznať sa, čo urobil. Nebol v tom sám. Ani o tom sám nerozhodol. Iba sa pridal, lebo bol mladý a vystrašený. Bol slabý, hlúpy, ale nebol vrah, dočerta.
Dostal by trest. Samozrejme. Stálo by to však za to, aby mohol vidieť svoju dcéru rásť.
Tom si utrel slzy a upriamil zrak na fľašu. Viac ako polovica bola preč. Bože, modlil sa, aby nebolo príliš neskoro.
Snažil sa postaviť fľašu naspäť na stôl, keď zacítil, že ho niekto ťahá dozadu za vlasy.
Fľaša spadla na podlahu a Tom sa zúfalo snažil pochopiť, čo sa deje. Pocítil špičku studeného kovu pod svojím ľavým uchom, niečie predlaktie mu zvieralo hrdlo. Pokúšal sa otočiť, ale čepeľ sa mu zaryla do kože. Sledoval, ako sa ruka v rukavici posúva zľava doprava pod jeho bradou.
To bolo posledné, čo videl.
Pripravené v spolupráci s bux.sk