Obyčajný letný deň v strede týždňa, šesť hodín večer a k bratislavskému kinu Mladosť sa postupne valia skupinky jedna po druhej. Nezainteresovanému okoloidúcemu turistovi by sa mohlo pokojne zdať, že tam snáď musia premietať nejaký nový kasový trhák, keď ešte aj pár minút po šiestej stoja v rade ľudia na lístky. A medzi nimi aj niekoľko známych herečiek. No dôvod je prostý – nový film Julieta od slávneho španielskeho režiséra Pedra Almodóvara, ktorý však už má niekoľko dní po premiére. Zážitok z neho tieto očakávania viac ako naplnil.
Jednoduchý príbeh
Jedno z najväčších umení filmára spočíva v tom, keď sa zhostí na prvý pohľad jednoduchého príbehu a dokáže z neho vytvoriť niečo unikátne. Stalo sa to aj v prípade snímky o životom skúšanej Juliete. I keď u Almodóvara sme na to zvyknutí, film stále dokáže prekvapiť. Hneď na úvod sa zoznamujeme so „starou“ Julietou (Emma Suárez), ktorá žije s Lorenzom a chystajú sa spolu presťahovať z Madridu do Portugalska.
Napriek tomu, že ste si pred filmom prečítali obsah a viete, že Julieta má dcéru Antíu, ktorá ju opustila, pozorne a trpezlivo čakáte a nechávate sa unášať príbehom zatiaľ stále veselej „starej“ Juliety. Netušíte, akú bolesť jej táto strata spôsobuje, a Almodóvar ju dávkuje postupne. No stačí „náhodné“ stretnutie a to, čo chcela statočná žena schovať, to, čo chcela zamknúť a viac neotvoriť, kvôli čomu sa odsťahovala z bytu a madridskej štvrte, kde jej to dcéru pripomínalo, do inej, to, o čom nikomu, ani svojmu partnerovi, roky nehovorila, to, že ju dcéra opustila bez slova a ona o nej nič nevie, je späť. To miesto v srdci, ktoré zatvrdlo, znova ožilo bolesťou. Julieta ruší cestu, presťahuje sa do pôvodného domu a rozhodne sa dcére napísať list, aj keď nevie, kde je. A týmto spôsobom Almodóvar majstrovsky, tak ako to on vie, začne rozprávať jej životný príbeh. Príbeh „mladej“ Juliety (Adriana Ugarte), ktorá sa zamilovala, našla a príliš skoro stratila muža a na dlhý čas sa zrútila, čo zle znášala jej dcéra.
Majster Almodóvar
Slávny režisér vo svojom dvadsiatom filme len potvrdil, že rozumie ženským hrdinkám, že dokáže priniesť lásku, bolesť, strach, ale aj veľkú silu žien na plátna tak, že vás to zasiahne. Hra s dvomi herečkami, dvomi Julietami, a pritom vlastne len s jednou (obe film osobne predstavili pred mesiacom v Karlových Varoch), je výnimočnou cestou, ako sa stotožniť so slobodnou mladou ženou a postupne sa dostávať na kĺb jej utrpeniu počas nasledujúcich rokov. Jej vyrovnávanie sa so stratou nie je prvoplánové a filozofické klišé, ale všetko do seba zapadá. Jej bolesť je ako skladačka tvorená z výčitiek, ktoré v rôznych obdobiach svojho života má a ktoré ju sužujú do špiku kostí.
Almodóvarovo rozprávačské majstrovstvo vás nenechá chladnými ani na okamih. Vzťahy medzi všetkými ženami, ktoré Julieta stretne, spozná, nahnevá alebo ovplyvní, sú vykreslené veľmi dôveryhodne, prechod generáciami (medzi starou a mladou Julietou) je zobrazený s citom a presvedčivo. A keď si k tomu prirátate skvelé výkony oboch hlavných herečiek, dostanete zážitok s veľkým Z.