Rukopisy diel česko-nemeckého spisovateľa Franza Kafku sú majetkom Národnej knižnice Izraela (NLI). Rozhodol o tom v nedeľu izraelský najvyšší súd. Verdiktom sa ukončil zdĺhavý právny spor medzi židovským štátom a dedičmi Maxa Broda - Kafkovho osobného priateľa a správcu jeho pozostalosti, ktorému spisovateľ pred svojou smrťou v roku 1924 odkázal svoje literárne rukopisy.
Kafka poveril Broda, aby po jeho smrti tieto písomnosti spálil, on to však nespravil a neskôr, keď v roku 1939 utiekol pred nacistickou inváziou a režimom z bývalého Česko-Slovenska do Palestíny, vzal si ich so sebou. Brod zomrel v roku 1968, pričom Kafkove rukopisy odkázal svojej sekretárke Esther Hoffeovej s tým, aby ich odovzdala "Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, mestskej knižnici v Tel Avive alebo inej organizácii v Izraeli či v zahraničí".
Hoffeová, ktorá zomrela v roku 2007, si ich však ponechala a rozdelila ich medzi svoje dve dcéry, čo malo za následok zložité právne spory. V procese, ktorý sa začal v roku 2009, židovský štát požadoval, aby mu boli tieto dokumenty vrátane nezverejnených diel odovzdané, argumentujúc tým, že ide o Brodovu poslednú vôľu.
Hoffeovej dcéry to odmietli s tvrdením, že rukopisy, ktorých hodnota je odhadovaná na milióny dolárov, Brod daroval ich matke, a preto s nimi môžu narábať podľa vlastného uváženia. "Max Brod si neprial, aby sa jeho majetok predal za najvyššiu cenu, ale aby našli vhodné miesto v určitej literárnej a kultúrnej inštitúcii," rozhodol izraelský najvyšší súd, ktorý dnes citoval denník The Guardian.
Hoffeová počas svojho života predala originál rukopisu románu Proces, považovaného za jedno z najlepších Kafkových diel, za dva milióny dolárov. Jej rodina uchovávala väčšinu týchto materiálov v bankových depozitoch v Izraeli a vo Švajčiarsku, pričom v priebehu rokov časť z nich predala súkromným zberateľom.