Z vybranej dvadsiatky filmov nominovaných v Benátkach na hlavnú cenu festivalu, Zlatého leva, už nezostáva veľa odpremietať. Novinári svojich favoritov majú, rozhodne však porota. Už dnes večer.
La La Land
Otvárací film 73. ročníka La La Land prijali vďačne novinári i diváci. Šarmantný muzikál, inšpirovaný zlatou érou Hollywoodu, rovnako aj francúzskymi snímkami 60. rokov, má moderný look, podmanivú hudobno-tanečnú atmosféru a dvoch presvedčivých protagonistov (Ryan Gosling a Emma Stone), čo ho favorizuje nielen na Lide, ale už ho stihli zaregistrovať aj oscaroví bookmakeri. Tento film veľmi názorne ilustruje, že žiaden žáner nie je starý či mŕtvy, keď sa ho chopí mimoriadne invenčný tvorca. Ukážkovým príkladom je aj Damien Chazelle, jeden z najväčších talentov súčasnej americkej kinematografie (režisér oscarovej snímky Whiplash z roku 2014). „Muzikál môže byť fantastický, ale žiaden žáner nie je viac emocionálne pravdivejší,“ uviedol 31-ročný autor. „Žiadny nemá takú schopnosť preniknúť cez balast a postihnúť stavy, ako snívať, zamilovať sa, podľahnúť radosti alebo túžbe, smútiť alebo byť vo vytržení, na to abeceda bežných filmov zďaleka nepostačuje. Chcel som vytvoriť jemný, intímny príbeh. Zachytiť prvý romantický rumenec, smútok z premeškanej šance, nádej, že sen sa môže napokon uskutočniť. A že život možno precítiť ako muzikál.“
Z Nemecka von
Novinári aplaudovali aj Francoisovi Ozonovi vďaka jeho emocionálnej dráme Frantz. Známy francúzsky tvorca je majstrom v obnažovaní ženských charakterov predovšetkým vo vyhrotených témach rôznorodej súčasnosti. Tentoraz sa inšpiroval klasickým filmom Ernsta Lubitscha Muž, ktorého som zabil (mimochodom, uvedeného na prvom benátskom festivale v roku 1932). Ide o príbeh mladého Francúza, ktorý sa po skončení prvej svetovej vojny príde ospravedlniť snúbenici nemeckého vojaka, ktorého zastrelil na fronte. Ozonov film má oproti spomínanému originálu akoby dve časti, keď jeho dej pokračuje odchodom Nemky do Paríža, kde hľadá tajomného návštevníka. Film je zväčša čiernobiely, len občas jemne farebné odtiene zvýrazňujú charakterové peripetie a atmosféru hlavných figúr a prostredia. „Bola to pre mňa veľká výzva nakrútiť tento film – v rôznych jazykoch, v iných miestach ako vo Francúzsku, predovšetkým z perspektívy nemeckého pohľadu,“ vyjadril sa 48-ročný režisér. „Pokúsil som sa ilustrovať, aká bola priaznivá pôda v Nemecku po vojne pre enormný nástup nacionalizmu.“ A to sa mu podarilo presvedčivo zachytiť klasickými melodramatickými prvkami, akými sú pocit viny a odpúšťanie, citová spriaznenosť a odcudzenosť.
Muž s cenou
Ďalší z filmov, ktorý ocenili novinári aj publikum, je argentínsko-španielska čierna komédia El ciudadano ilustre (Ctihodný občan) režisérskej dvojice Gaston Duprat a Mariano Cohn. Hrdinom ich trpko-úsmevnej snímky je spisovateľ Daniel Mantovani, ktorý po prevzatí Nobelovej ceny odmieta už všetky ďalšie ocenenia, až ho zaujme pozvanie do rodného mesta, kde nebol už viac ako štyridsať rokov, a tam má prevziať vyznamenanie Čestný občan mesta. Banálny úvod je predohrou pre brilantné rozohratie a vypointovanie rôznych skutočných i absurdných situácii, v ktorých uznávaný literát je často štatistom proti vlastnej vôli. Film je skvelou sarkastickou ukážkou pokrivenia hodnôt, cnosti a ideálov súčasnej kultúry a sveta, v ktorom sme všetci ako-tak uviazli. „Náš príbeh odráža viaceré súčasne témy,“ vyjadrili sa autori ľudský prenikavého filmu. „Stretnutie obyvateľov provinčného mestečka s kozmopolitným spisovateľom, konflikt zatuchnutého nacionalizmu a odmietanie vonkajšieho, kriticky zameraného pohľadu a myšlienok akéhokoľvek pokroku nám umožnil vytvoriť metaforu na otvorenú ranu argentínskej pýchy, ktorá ako krajina s veľkými spisovateľmi dosiaľ nikdy nezískala Nobelovu cenu.“
Kam poputujú levy
Medzinárodná porota na celé s režisérom Samom Mendesom už možno vie, komu udelí Zlatého i ostaných levov. Či sa ujdú aj niektorému zo spomínaných filmov alebo prednosť dostanú iné, či zaznie pri vyhlasovaní výsledkov potlesk alebo piskot, súťažný charakter Benátok to určite nezmení. Myslí si to aj Alberto Barbera, riaditeľ najstaršieho filmového festivalu. „Nie je možné dnes zbaviť Benátky alebo iný veľký festival súťaže. Ak by som však vytváral úplne nový, neznámy festival, bol by určite nesúťažný. Kto predsa môže stopercentne tvrdiť, že film napríklad Godarda je lepší ako Lava Diaza alebo Jima Jarmuscha? Áno, veľký festival podporuje kinematografiu. A každý si stále myslí, že cena pomôže lepšie predať film, hoci všetci vieme, že to nie je vždy pravda.“ Aj preto sa ešte tešíme na zatiaľ neodpremietané filmy Terencea Mallicka (Voyage of Time: Life’s Journey), Andreja Končalovského (Paradise) a Emira Kusturicu (On the Milky Way).
Z Benátok Peter Nágel, umelecký šéf Art Film Fest Košice