"Osem dní v týždni na turné." Ako to členov The Beatles zmenilo a v čom (našťastie) nie? Prečo je ich fenomén absolútne neprenosný? Lebo ONI už nebudú.
Mimoriadne plodný herec a oscarový režisér Ron Howard (Čistá duša a nominácia za Duel Frost/Nixon) v týchto dňoch prichádza do našich kín s hudobnou biografiou The Beatles: Eight Days a Week - The Touring Years. Dokázal ňou, že napriek už zdanlivo všetkým prešpikovanej téme sa dá stále ukázať cez nový filter, a prekvapivo veľmi osviežujúci a farebný (doslova).
Ešte krajší a ešte lepší
Reštaurované zábery, fantastický zvuk aj vtipne nastrihané sekvencie robia z filmu skutočne pútavé kino, z ktorého odídete s veľmi určitým pocitom. Jedinečnosť a intenzita tvorby Beatles prerástla ich časopriestor a všetko, čo sa udial aj udeje v populárnej hudbe.
Ide o roky 1962-1966 plné nevšedne intenzívneho koncertovania kapely, krivka popularity ktorej vyskočila rapídne nahor a držala sa tam bez ohľadu na dejinné udalosti aj akúkoľvek cielenú snahu jej členov. Tvorca zabŕdol do viacerých nosných tém kapely - robotnícky pôvod, dejinnú etapu, v ktorej sa preslávili (vesmírne lety, smrť JFK, vojna vo Vietname, rasová segregácia) použil len okrajovo ako rekvizity ústredného motívu.
Humor a solidarita
Išlo mu najmä o zachytenie esencie najväčšieho fenoménu populárnej hudby a jeho slávy ako takej a nevyhnutný (ale stále nie nemorálny) prerod jej pôvodcov a obetí zároveň. Howard nie je dokumentarista, a urobil to veľmi pútavo a zábavne, navyše chytľavo aj pre nefanúšikov kapely, ktorý si film pozrú ako "povinnú jazdu" dokumentárno-hudobných noviniek.
Grom sú okrem výpovedí slávnych fanúšikov kapely a ľudí z brandže vtipné scénky z nahrávania, cestovania a tlačových konferencií, z ktorých hlavný extrakt bol nákazlivý humor štvorice, ktorý ju požehnal vďačným nadhľadom, vzácna vzájomná súdržnosť a skromná, ľudská morálka hudobníkov, ktorú si priniesli zo svojho prostého, nie ideálneho rodinného prostredia.
Štyria mladí, typovo ideálne namiešaní chlapci mali v sebe zdravú drzosť, ktorá im pomohla prekonať ako nevkusné novinárske otázky, tak neskôr politické škandály. Neodolateľné pážatá rozradostené z prekvapivo prirodzenej tvorby, ktorá plynula akosi cez nich, hovorili a hrali tak, ako im ústa narástli. Len akoby náhodou sa okolo nich začali množiť absurdne šalejúce davy, ktoré ich začali postupne zvnútra zožierať ako zombie.
(Našťastie) nešlo o slávu
Tvorca výpoveď okorenil zaujímavosťami, na ktoré by ste sa sami nezaujato pýtali - ako sa vlastne mohli počuť na státisícovom štadióne (nijako), ako znel koncert, ktorý prenášali rozhlasové amplióny (plechovo), prečo prestali koncertovať, ale pokračovali v intenzívnej tvorbe (pretože o tú im úprimne a výlučne išlo). To, že tento nesmierne talent tkvel v štyroch obyčajných a správnych ľuďoch, bolo rozhrešením ich slávy a hudby, ktorú tým zachránili.
Hodnotenie HN: 5 z 5 hviezdičiek
Réžia: Ron Howard
Hrajú: Paul McCartney, Ringo Starr, John Lennon (a.z.), George Harrison (a.z.), George Martin (a.z.), Whoopi Goldberg, Elvis Costello