Ikonický tvorca Režisér Tim Burton prichádza do kín s filmovou podobou úspešného príbehu o nezvyčajných deťoch. Spomienky na nakrúcanie odhaľuje v exkluzívnom rozhovore.
Známy román Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej pretavili ruky režiséra Tima Burtona do filmovej podoby, ktorá včera prišla do našich kín. Vizionársky tvorca nám v snímke predstavuje fascinujúci svet outsiderov snažiacich sa prežiť v normálnom svete.
Kedy ste sa prvý raz zoznámili s knihou Ransoma Riggsa Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej, ktorá sa stala predlohou pre váš najnovší film?
Bolo to pred pár rokmi. Knihu mi niekto poslal. Veľa som o nej nevedel, čo bolo dobre, lebo sa ku mne dostalo niečo nové, voči čomu som nemal žiadne predsudky. Pre mňa to bol hotový objav, aj keď v tom čase bol už román chvíľu v obehu.
Sťažili vám fotografie v knihe jej filmové adaptovanie?
S fotografiami je to tak, že ich cítite, aj keď o nich neviete všetko. A práve udržanie tajomstva bez toho, aby sa všetko vysvetlilo, bolo dôležitým aspektom pri celom filmovaní. Museli sme pracovať v náznakoch, aby výsledok nebol o tom, prečo v tom chlapcovi žijú včely, ale aby si každý divák urobil názor na základe vlastných pocitov.
Aké ďalšie vizuálne referencie ste používali pri natáčaní?
V knihe sa síce nezvyčajne nachádzajú fotografie, ale to, čo som pri pohľade na ne vnímal ja, bola istým spôsobom poézia, tajomstvo a jednoduchosť. Preto som sa snažil, aby vizuálna stránka len nejako nasledovala tón, ktorý som zadal, a aby v nej nebolo príliš veľa špeciálnych efektov. Vzhľadom na to, že sa v diele vyskytuje mnoho zvláštnych elementov, chcel som nechať preraziť hlavne ľudský aspekt. Aby sa diváci mohli s filmom čo najpriamejšie identifikovať na emocionálnej úrovni.
Časopis Rolling Stone opísal vašu adaptáciu ako ódu na inakosť. To by sa však dalo povedať o každom vašom filme. Priťahujú vás podivní outsideri?
Vždy som bol zameraný na tento druh materiálu, pretože tak som sa cítil v daných chvíľach svojho života. Dokonca aj keď sa zmenili okolnosti a ja som zrazu získal úspech, popularitu a priateľov, tieto pocity ma neopustili. Zostanú so mnou navždy.
Kvôli akým zvláštnostiam ste sa najviac tešili na natáčanie?
Vizuálne efekty sme používali inak ako v tradičnom zmysle, že musíme zachrániť svet. Bolo to niečo osobnejšie. Možno práve preto som mal pocit, že sa film ešte väčšmi dotkne ľudí, najmä detí, v duchu myšlienky: takýto prosto som.
Prečo je dôležité, aby deti videli príbehy, ako je tento?
Ak sa vrátite späť k rozprávkam, do čias, keď sa ešte nenatáčali filmy, tak zistíte, že sú to vlastne hrozné príbehy. Sú grafické a groteskné, matky v nich jedia svoje deti. Sú to strašné obrazy a racionálne sa nedajú pochopiť, ani keď ste už dospelý. Sila týchto príbehov je naozaj zaujímavá vec. Sám som vyrastal na strašidelných a fantasy filmoch. Nie sú skutočné, no pre mňa sú reálne a pomáhajú mi spracovať psychologické veci, ktorým sa snažím v živote porozumieť. Abstrakcia je týmto spôsobom dôležitá. Hrôzostrašné prvky som sa však vo filme snažil premiešať s humorom, aby výsledkom nebola len podivnosť pre podivnosť.
Dom, v ktorom sa odohráva filmový príbeh, sa nachádza v blízkosti Antverp. Ako dlho vám trvalo nájsť to správne miesto?
Dlhé roky som natáčal v Anglicku, takže som videl mnoho domov po celej krajine. No tentoraz sme sa rozhodili rozhodiť siete ešte ďalej. Dôležitým momentom pri výbere bol pocit, že ide o rodinný dom, a nie o nejakú inštitúciu, blázinec alebo nemocnicu. Rovnako rozhodlo aj to, že budil ten správny dojem. Keď som ho zazrel, bolo to, ako keď stretnete herca, čo k vám vysiela ten správny signál.
V príbehu deti žijú jeden a ten istý deň opakovane. Máte filmárske skúsenosti, kde ste nakrúcanie akoby prežívali znova a znova?
Každý deň filmovania sa tak cítim. (Smiech) Okrem toho, keď vyrastáte v Burbanku, často si pripadáte, akoby ste žili v podivnej priestorovej a časovej bubline. Takže takýto pocit pre mňa nie je neobvyklý.
Čo ste vlastne chceli vy sám, keď ste boli dieťa?
Často si pripadám ako Benjamin Button. Keď som bol mladý, cítil som sa, akoby som mal osemdesiat rokov. A dnes ráno som mal zase pocit, že som práve dovŕšil trinásť. Z tohto dôvodu viac dôverujem deťom. Rodičia len povedia: „och, to je príliš desivé“, a tým sa pre nich všetko končí. Ale deti prirodzene poznajú hranice aj bez toho, aby im ich niekto určoval. Myslím, že sa celý život cítime tak isto. Ako dieťa som bol rovnaký ako dnes, len menší, čo je vlastne dosť zábavné.
Kto je Tim Burton
Režisér, producent a scenárista Timothy Walter Burton sa narodil v roku 1958 v Burbanku v Kalifornii. Tu aj vyrastal a rozbiehal kariéru ako filmový animátor. Vyznačuje sa nezameniteľným výtvarným rukopisom s prvkami gotiky a detskej hravosti a intenzívnym obsadzovaním Johnnyho Deppa do hlavných rol svojich filmov. Snímkami Nožnicovoruký Edward, Veľká ryba či Charlie a továreň na čokoládu sa stihol zaradiť medzi filmových klasikov. Dvakrát bol nominovaný na Oscara za najlepší animovaný film. Žije s anglickou herečkou Helenou Bonham Carter, s ktorou vychováva dve deti, syna Billyho Raymonda a dcéru Nell.