Najlepší animovaný film roka a jeden z najlepších filmov vôbec. Tak píšu v zámorí o snímke Kubo a kúzelný meč, ktorý vo štvrtok prišiel aj do slovenských kín. Je naozaj prekrásny a iný, píše Mirka Spáčilová pre idnes.cz.
Jedinou zbytočnosťou po všetkých stránkach originálnej rozprávky, ktorej sa prorokujú veľké šance vrátane Oscara, predstavuje formát 3D. A jediné jej sploštenie slovenský distribučný názov. Pôvodný titul - v preklade Kubo a dve struny - zmieňuje povrázky spletené z ľudských vlasov tých najbližších, ktoré majú zázračnú moc a súčasne symbolizujú nežný cit, ktorým snímka prekypuje.
Bábkový príbeh vzišiel zo štúdia Laika, kde sa zrodila už Mŕtva nevesta Tima Burtona. Napokon, burtonovskú prízračnosť, len v cudzokrajnom štýle, vyžaruje aj Kubo. Značka sa stáva čoraz výraznejšou tvorivou konkurenciou Pixaru. A na to, že ide o režijnú prvotinu, rozpráva ju Travis Knight, s výnimkou občasných výpadkov rytmu, úplne suverénne.
Pre deti aj dospelých
Potomok samuraja vyrastajúci len s chorou matkou v jaskyni červeného útesu nad morom má dar rozprávača, ktorým si „na pokračovanie“ zarába v neďalekej dedine na obživu. Inak je obklopený tichom, tajomstvom svojho pôvodu a farebnými papiermi, z ktorých animácia skladá oživené ilustrácie jeho príbehov: strašidelné, lyrické i komické vrátane sliepky „vystreľujúcej“ kaskádu vajec.
Ale Kubo nie je jednoduchá groteska pre deti, nesie v sebe mystiku poetických bájí o mŕtvych, s ktorými možno rozprávať skrz lampióny, predtým ako ich pozostalí pošlú po vode späť na večnosť. Vedľa mágie sa v rozprávke mieša temnota plná obrysov príšer, krutosť útokov na dieťa, veľa smútku a ešte viac osamelosti.
Hoci je film v kinách prístupný deťom bez obmedzenia veku, slovu smrť sa nevyhýba. Avšak pominuteľnosť a večnosť, ktoré sa tu symbolicky stretajú, nepoužívajú popisnú doslovnosť, ale básnickú obraznosť. Film ju splieta z nádherných farieb, ktoré z oslepujúci bielej fujavice prechádzajú do jemných odtieňov vtákov či do sýtej pestrosti lístia, z ktorého sa v priebehu sekundy postaví celá loď.
Cesta je cieľ
Putovanie obsahuje klasické prvky iniciačnej cesty za sebapoznaním, avšak hrdinský epos sa zaobíde bez šušlania, zmäkčovania aj moralizovania. Výchovná línia je nevtieravá, filozofická podstata podmanivá a fantázia je takmer bez hraníc.
Na dobrodružnej výprave síce chlapca zdržujú nastavované bitky a sprevádzajú ho dve štylizované postavy patrónov - opica a chrobák - ktoré majú sklon k mnohovravnosti. Ich vzájomné prekáranie však príbehu dodáva humor. A hoci film vznikol v USA, pracuje dôvtipne s exotickými mýtmi vrátane kostí, lebiek, zradného jazerá očí a nakoniec aj typického ázijského draka. V príbehu z ríše, kde „spev je vidieť“ a kde zlaté volavky dokážu zvrátiť beh života, je popri zábave zakliata múdrosť a krása.