Zakladateľ skupiny Elán a muzikant telom aj dušou Vašo Patejdl bol v legendárnej slovenskej kapele vždy tým druhým človekom, ďalší významný člen za Jožom Rážom. Potlačenie vlastnej osoby však nebolo dôvodom jeho dočasného odchodu z Elánu, píše Radka Červinková pre idnes.cz.
Vašo Patejdl hovorí, že si nepotrpí na slávu. A že zo všetkého najradšej žije dvoma vecami. Komponovaním hudby a trávením voľného času so svojou rodinou.
Máte za sebou pol roka intenzívnej práce na novom českom muzikáli Alica v krajine zázrakov. Keď tvoríte, nežijete normálne?
Je to v podstate tak. Mal som dosť svojich vystúpení, do toho koncertné turné s Elánom, takže po zvyšok času som bol zavretý v štúdiu a vychádzal som z neho von len na jedlo a toaletu. Mesiac som ani neotváral poštu a medzitým mi napríklad vypovedali zmluvu na povinné poistenie auta. Hovorievam, že som na tom podobne ako lekári. Dôležité je najprv zachrániť život a až potom prichádza na rad všetko ostatné.
Pol roka na napísanie muzikálu je šibeničný termín?
Ako kedy a ako pre koho. S vecami, ktoré mi idú ľavou zadnou, je to čím ďalej ťažšie. Už toho mám naskladaného veľmi veľa a tónov je dohromady len dvanásť. Takže to vyzerá tak, že najprv niečo zložím a potom mesiac skúmam, či to už niekto nenapísal. Nedajbože ja sám. Nechcem byť ten, kto kradne. A vymyslieť novú melódiu mi jednoducho trvá.
Nelimitujete sa aj sám tým, že najradšej skladáte hudbu na hotový text?
To nie je žiadna brzda. Naopak. Predpokladám, že všetci operní klasici museli tvoriť na text. Vtedy neexistoval magnetofón, aby si autori libreta mohli prehrať hudbu.
Opustili ste Elán v čase, keď bol na vrchole. Čo vás k tomu prinútilo?
Medzi nami neboli nezhody. Už som v živote urobil pár rozhodnutí, pre ktoré nemám úplne logické zdôvodnenie. Neriadim sa väčšinovou myšlienkou, mám vždy svoju vlastnú a robím si veci po svojom, tak ako to cítim. A ja som si pri Eláne zrazu uvedomil, že najslávnejší na celom svete, ako sme na začiatku chceli, nebudeme, pretože nás minulý režim nikam nepustí. A doma už sme dosiahli všetko, čo sme mohli. Tak čo ďalej?
Predpokladám, že táto reálna skepsa vám u zvyšku kapely neprešla.
Navrhoval som, aby sme prestali robiť koncerty a stiahli sa do štúdia. Chlapci s tým nesúhlasili a chceli ďalej hrať. Ja som mal ročnú výpovednú lehotu, a tak som k 1. januáru 1985 z Elánu odišiel. Úplne v pokoji. Na všetkom sme predsa boli vopred dohodnutí. A Elán sa rozpadol.