Narodila sa pred 36 rokmi v Bratislave výtvarníčke Márii a spisovateľovi, diplomatovi a politikovi Jozefovi Banáši. Vyštudovala kulturológia na bratislavskej Univerzite Komenského. Základy novinárskej práce sa naučila v Teleráne, moderovať začala v populárnom Fun Rádiu.
Vlani sa po siedmich rokoch rozišla s tanečníkom z Let 's Dance Petrom Modrovským, je čerstvo zamilovaná do redaktora spravodajstva Viktora Vinczeho.
Na Slovensku si vyšliapala cestičku pozvoľna, v Česku vyletela ako kométa. Adela Banášová dostala nálepku inteligentnej pohotovej ženy, čo jej komplikuje zoznamovanie. Aj preto žije s ďalším mladším mužom. "Sú odvážnejší," pripustila v rozhovore pre magazín Ona Dnes.
Zhovorčivá ste boli od malička?
Bavila som tých, s ktorými sme sa cítila dobre. Hlavne mamku. Až takým stand-up spôsobom som jej rozprávala, čo som všetko zažila v škôlke a čo sme mali na obed. Cítila som sa slobodne. Akonáhle prišla návšteva a nastala chvíľa "Adelka, povedz niečo, predveď sa", hanbila som sa.
Kedy sa to zlomilo?
Mikrofón v rádiu som nikdy nevnímala ako publikum, ani kameru v televízii nie. Keď som začala moderovať rôzne podujatia, pred živými ľuďmi som mala trému. Zlomilo sa to postupne, ako som menila svoj postoj z "čo si kto pomyslí" na "poďme si urobiť príjemný večer" a "o čo vlastne ide?"
Dnes je vám jedno, kto si o vás čo myslí?
Do veľkej miery. Ale nebudem sa tváriť, že by sa ma občas niečo nedotklo. Aspoň mi to ukazuje, na čom ešte môžem popracovať. Ale keď som ešte v sebe nemala úplne upratané, nemala som nadhľad.
V čase, keď ste prišli o bábätko, ste už v sebe upratané mali?
Mala. Nevadilo mi, že sa o tom píše. Myslím, že nič nie je náhoda. Takže keď na mňa sústreďuje pozornosť veľa ľudí, môžem im vďaka tomu, že sa mi niečo deje, niečo ukázať. Známi ľudia prostredníctvom svojich životov oznamujú veľa. Aj podvádzaním, ožieraním, vzťahmi.
Nehnevajte sa, ale nenapadá mi, ako sa dá ako osveta brať strata dieťaťa.
Netušila som, že každé tretie tehotenstvo skončí potratom, myslím teda, že ani veľa ďalších ľudí to nevie, a pretože to čítali stále dookola, mohli sa to dozvedieť. Až keď som potratila, zistila som, že to zažíva veľa žien. Aj opakovane. Bolo to nepríjemné, ale nič také strašné sa mi nestalo, bola som v ôsmom týždni, nie v ôsmom mesiaci. Mala som skôr blbý pocit, že zo mňa robia chudinku, pritom hocikomu sa stávajú horšie veci. Som pragmatická, dôverujem životu. Stalo sa mi to, písalo sa o tom, no a čo? Príroda vie, čo robí.
Ste šťastná?
Áno!
Prečo?
Pretože som. Nijako si to nepodmieňujem. Akonáhle si to začnem podmieňovať, zajtra sa jedna z tých veci zmení a šťastná nebudem. Myslím, že vždy nám prichádza to najlepšie, čo potrebujeme. Neporovnávam, kto čo má, som presvedčená, že vždy mám to najlepšie, čo môžem mať.
Má na vašom pocite šťastia podiel aj láska?
Určite. Mám nový vzťah, ale je to veľmi čerstvé, tak o tom moc nerozprávam. Aj tak je ho na Slovensku plný bulvár, vyzerá to, ako keby som o ničom inom nerozprávala. Aj v 21. storočí existuje veľa vzorcov, ako by mal vzťah vyzerať, čo je vhodné a čo nie. Ja tie vzorce spoločnosti nabúravam. Nerobím to naschvál, len sa mi to tak v živote deje. Možno je to dobre, napríklad ostatným otvorím nové horizonty - keď už sa o to zaujímajú.
Narážate na to, že váš priateľ Viktor je o jedenásť rokov mladší?
No, povedzme o desať (smiech). Ale už som mala aj dvoch mladších partnerov.
Čím to je?
Kedysi som mávala starších, ale od chvíle, odkedy som známa, mám mladších. Vysvetľujem si to tým, že som decko, ktoré potrebuje všetko hravé, jednoduché, čisté. To ma priťahuje. V médiách som dostala nálepku inteligentná a pohotová, takže málokto sa ma odvážil osloviť, istá odvaha, živosť a bezstarostnosť mi asi imponuje.
Darí sa vám boriť aj mýty, že silných a navyše známych žien sa muži boja.
No... Boja sa ma. Mnohí. Ale to je ich problém. Na čo by mi bol taký, čo sa bojí? Pre mňa nie sú atraktívni, takže s nimi nestrácam čas. Môj nový priateľ má nadhľad, čo je skvelé.
My Česi sme vás objavili až v Česko-Slovenskej Superstar a brali sme vás ako tú, čo dáva Marešovi na frak.
Ja si nemyslím, že to tak bolo, podľa mňa sme boli zohratá dvojica. Pracovalo sa mi s Leošom dobre, oceňovala som jeho veľkorysosť, koľko priestoru mi nechával. A že na mňa napriek podobným komentárom nezanevrel. Nedávno sme spolu moderovali reláciu v Ostrave a cítila som sa s ním dobre.
Nie je ješitný?
Myslím, že nie. Obdivujem ho. Aj za to, ako vie hovoriť o svojich neúspechoch. Väčšina ľudí ich kamufluje - nevyšlo to, pretože sa niečo stalo, niekto niečo pokazil. On nie. To je sila osobnosti. Vie svoj neúspech prijať, preto vždy bude úspešný. A je priamy. Určite má svoje muchy, ale tie ma netrápia.
Máte prácu rozdelenú "na faktúry" a "zo záujmu"?
Zo všetkého, čo robím, chcem mať radosť. Nič nechcem brať pre peniaze, bála by som sa, že do toho budem dávať inú energiu. Samozrejme, niekedy sa ráno prebudím a na akciu večer sa mi vôbec nechce. Ale keď už tam som, začnem sa tešiť.
Vybuchnete niekedy?
Nie som typ, čo by v sebe hromadil, takže nemá čo buchnúť. Nie som hádavá. Pochopila som, že hádka nie je o niečom, o nejakej téme, je to len boj o energiu. Takže keď sa schyľovalo k nejakej hádke, povedala som si "aha, ty chceš zo mňa energiu, urobíš čokoľvek, aby si sa ma dotkol". Vytrénovala som sa, hádala sa len vedome, hrala som hádku, necítila som žiadny hnev. V hádkach pre seba nevidím zmysel, ale neviem, čo ma ešte čaká.
Tak to vám prajem, aby ste nemali tvrdohlavé deti.
Nech majú akúkoľvek povahu, hlavne nech sú!
Sú pre vás aktuálnom témou?
Deti sa nedajú plánovať, buď prídu, alebo nie. Nechám sa prekvapiť.