Slovenský štatistický úrad nedávno zverejnil jednu zo svojich dlhodobých prognóz, podľa ktorej by v roku 2025 malo u nás žiť asi 520-tisíc Rómov. Do roku 2035 by mal podľa odhadu vzrásť podiel rómskeho etnika zo súčasných asi 7,2 na 11 percenta obyvateľov SR. Tieto čísla pre mnohých znejú hrozivo, lebo si pod nimi predstavia obrázky ufúľaných detí a kričiacich žien z najzanedbanejších osád na východnom Slovensku, ktoré sú takou vďačnou témou pre senzáciechtivé médiá. Rómovia sa po voľbách stali aj politickým problémom, z ktorého sa dá vyžmýkať aspoň nejaký politický kapitál. Pracovníci Inštitútu pre verejné otázky (IVO) sa venujú tematike Rómov ešte iným spôsobom. Výsledky jedného zo svojich výskumov predstavujú vo svojej najnovšej publikácii Rómske hlasy. Rómovia a ich politická participácia v transformačnom období.
Podľa publikácie "rómska téma ostáva na začiatku 21. storočia pre Slovensko jednou z najväčších výzev do budúcnosti". No z jej záverov je očividné, že takto vidia problém iba zostavovatelia knihy a predstavitelia medzinárodných inštitúcií. Nie samotní Rómovia, ktorých hlasom mal byť v práci priestor. Rómovia totiž nemajú špecifické rómske problémy, čo vyplýva aj zo záverov výskumu. Je to kniha o voličských hlasoch Rómov a o ich politických postojoch. A o politickej neakcieschopnosti. Autori sami upozorňujú na skutočnosť, že v politike nemajú v súčasnosti Rómovia takmer žiadne šance ovplyvňovať svoj život. Na jednej strane majú politické strany Rómov minimálnu šancu dostať sa do parlamentu, na druhej strane rómski lídri nereprezentujú samotných Rómov. Väčšinové parlamentné strany dávajú rómskych kandidátov na nezvoliteľné miesta a predstavitelia rómskych strán a združení sa zasa nevedia na ničom dohodnúť. Nikto totiž presne nevie, čo to znamená byť Rómom, aká je vlastne rómska identita. Sú vykorenení a dnes aj sociálne vylúčení. Sú to zistenia, ktoré sú dnes každému, okrem vrcholných politikov zrejmé, no výskumníkov z IVO to neodradilo, aby sa zaoberali problémami, ktoré viac traumatizujú majoritné obyvateľstvo ako samotných Rómov. Autori pri prezentácii knihy deklarovali, že kniha rúca niektoré doterajšie mýty o živote a politickom správaní Rómov, no zároveň sú svojským spôsobom naklonení rómskym národno-emancipačným snahám. Kombináciou "étosu liberalizmu, ktorý ponúka prostredníctvom vytvorenia národnej komunity možnosť zrovnoprávniť jej členov" a princípov pozitívnej diskriminácie vytváraním kvót pre Rómov, totiž napodobňujú socialististický centralizmus súčasnej vládnej liberálnej strany ANO.
Najnovšia publikácia IVO má silný potenciál stať sa príručkou politických mytológov. Rómovia sú podľa záverov výskumov "vďační voliči", volebná kampaň v ich prostredí je účinná, ľahko totiž naletia na lacné sľuby. Ich volebné správanie je nepredpovedateľné, nevolia podľa svojich hodnôt, ale skôr podľa presvedčivosti reklamy. Aj sociálne odkázaní Rómovia, vyznávajúci ľavicové hodnoty, nakoniec v posledných voľbách volili pravicu. Nie však preto, že by boli demokrati. "Hodnotová neujasnenosť indikuje nielen nezrelosť Rómov ako voličov, ale tiež ako občanov tejto krajiny," uvádza sa v publikácii. Iba nie je jasné, či takéto výzvy sú analytickými závermi výskumu alebo apelmi na prehodnotenie kritérií, podľa ktorých u nás ľudia získavajú volebné právo.
StoryEditor