Môžem sa opýtať, ako sa vám vo filme Únos hral expremiér a predseda Hnutia za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar?
Tak sa na to opýtať nedá, pretože my sme nerobili dokumentárny film, takže moja postava sa volá Predseda.
A Mečiar sa mu hovoriť nesmie?
My mu tak nehovoríme. Nech si každý mená dosadí sám. Šéf tajnej služby je Chlapčisko, prezident je Prezident ... Je to film o deväťdesiatych rokoch, o prepojení mafie s najvyššou politickou mocou a políciou. Je to o dobe, čo tu bola. Podobná bola aj v Česku. Je tam okolo toho veľa mŕtvych a ide o detektívny príbeh inšpirovaný vtedajšími časmi. A keď sa tam niekto nájde, tak nech sa tam nájde.
Je pravda, že vám vyhrážali právnici Vladimíra Mečiara aj bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu?
Mne nie. To by ste sa musel opýtať produkcie. Ja som bol len oslovený, či by som nehral postavu Predsedu. Pre mňa to bola práca ako každá iná, zaujímavá v tom, že tí ľudia žijú a že sa asi spoznajú. Ale netočili sme dokument, ja sa na toho pána ani nepodobám, ani sme sa nesnažili vytvoriť nejakú jeho karikatúru. Nikto z nás sa nepodobá na tých, o ktorých to je.
A ak tam podobnosť je, tak je čisto náhodná?
Čisto náhodná. Sú tam fakty, ktoré sa udiali. Ale či sa udiali tak, ako je to vo filme ... Ide o umelecký film a veci, o ktorých hovorí, nie sú dodnes vyšetrené. A nikto nevie, ako to bolo, okrem priamych účastníkov únosu. Ale ten pán na to vyhlásil amnestiu, a preto je to dodnes nevyšetrené, aj keď tam boli aj mŕtvi.
Mali by sa podľa vás po dvadsiatich rokoch zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré sa týkajú vecí okolo únosu Kováča mladšieho? Malo by to zmysel?
Áno, malo by sa to dotiahnuť. Som za to, aby sa amnestie zrušili, pretože dať amnestiu pred vyšetrením nejakého činu je nemorálne. Tú dáva prezident odsúdeným ľuďom, ale tu sa nič nevyšetrilo.
V tomto prípade si ju navyše možno Mečiar, ktorý v roku 1998 na pár mesiacov zastupoval prezidenta, dal sám sebe ...
Možno áno. Využil tú chvíľku, keď bol zastupujúcim prezidentom, a dal si amnestiu. A ak to tak nie je, nech sa tie amnestie zrušia, nech sa to vyšetrí. Nie je nič jednoduchšie.
Vy ste skôr spájaný s kladnými rolami, kedysi ste stvárnili aj princa. Váš Predseda však asi kladná postava nebude ...
Už hrám aj záporné postavy, tie sú všeobecne lepšie, pretože sú farebnejšie. Ja som ho neparodoval, ani nanapodobňoval. Sám som ho raz-dvakrát v živote stretol. Bol to človek, ktorý mal silu, mal šialenú moc. A veľa ľudí je vďaka tomu, ako si to vtedy rozdelili, poriadne bohatých. Ani on sám a ani jeho deti nie sú chudobní.
A prečo Predsedu hráte práve vy?
Ja som sa na to pýtal pani režisérky a ona mi vysvetľovala, že mám charizmu, že ma ženy milovali. A aj on mal charizmu a ženy ho tiež zbožňovali.
Čo ja som videl dávnejšie na Mečiarových mítingoch, tak to boli skôr "babky národniarky" od šesťdesiatich rokov vyššie ...
To je jedno. Ale ženy ho mali rady a volili ho. Aj v mojej rodine. Rodiny sa kvôli nemu hádali, jedni ho milovali a druhí ho zatracovali. Je to postava plná rozporov.
A študovali ste pred nakrúcaním aj správanie súčasného premiéra Roberta Fica? Je si s Mečiarom v niečom podobný?
Myslím, že veľmi. Fico je ešte dokonalejší, výsledok evolúcie.
Mečiar 2.0?
No jednoducho dokonalejší. Dnes sa už, chvalabohu, nevraždí, ale moc, jej zneužívanie, toky peňazí sú oveľa sofistikovanejšie, robí sa to v bielych rukavičkách. Nefunguje zákon, nefunguje právo, nefunguje nič. A oni si robia, čo chcú, a smejú sa nám.
Váš film sa točil dlho ...
Netočil sa dlho, dlho sa pripravoval. Na začiatku boli tlaky, aby sa vôbec netočil. Potom sme natočili pár upútaviek, žiadalo sa o granty ... A tiež som zažil neskutočnú vec, keď mi jeden člen grantovej komisie povedal: Ja si myslím, že by ste to mali natočiť inak, že scenár by mal byť iný. Že keď to prepíšeme, zmäkčíme, že by tie peniaze možno aj boli. Mne to pripadalo ako za komunistov, že sme sa vrátili späť v čase.
Ako ste vy osobne zažívali deväťdesiate roky, o ktorých film je? Neuvažovali ste ako mnoho vašich slovenských kolegov o presťahovaní do Prahy?V Česku a na Slovensku to vtedy bolo rovnaké. Nemalo zmysel sa sťahovať. V Česku takisto bola mafia, tiež máte ľudí, čo vás okradli a utiekli do zahraničia s peniazmi. Aj hromady mŕtvych. To bola doba toho začiatku, Divokého východu. Ono sa to nejako utriaslo, ale deje sa to ďalej. Biele kone existujú stále, ale už napríklad nie sú výpalníci, ktorí prídu a povedia: Zaplať, alebo tí vypálime krčmu. Nie je to také hlúpe a sprosté. Už sú to súkromné bezpečnostné služby. Premenovalo sa to.
Takže sa to posunulo, ale že by ste mali z politiky radosť, alebo že by ste sa na nej chcel podieľať, to nie?
Radosť z toho nemám vôbec. A pokiaľ ide o politiku, tam mi veľakrát ponúkali, aby som niekoho podporil, alebo dokonca aby som kandidoval. Ja nechcem, ja chcem pokojne spať, chcem robiť svoju prácu, nech si ju robí každý. Smutné je, že ľudí tu sú takí ospalí, že nám - ešte od tých komunistov - vyhovuje, že nás niekto vedie. Čakáme, až to bude úplne na hov ... Politici kradnú a smejú sa nám. Pretože vedia, že tu sa nikomu z nich nič nestane, a žije sa im dobre. A blbý národ len nadáva v krčmách a nikto nič neurobí.
17. novembra 1989 to však boli spoločne so študentmi herci, ktorí rozhýbali národ. Majú dnešní herci ešte taký kredit?
Neviem. Nedávno sa napríklad k politike ozval Ondřej Vetchý a na Facebooku to hrozne schytal, čo sa ako herec sťažuje, keď zarába a je bohatý. To je smutné. My, oba národy, sme hrozne závistliví.
Majú teda Slováci štvrťstoročie od rozdelenia ešte Čechom čo závidieť? Nie je to tak, že ste nás v mnohom dobehli a občas v niečom aj predbehli?
Myslím, že toho veľa nie je. Ale závidím vám, že máte v každom meste divadlo alebo aspoň kultúrny dom a že do nich investovali veľké peniaze. Takých miest na Slovensku veľa nie je, menšie mestá sú tu chudobnejšie a nemajú na to peniaze. V priemerných platoch ste na tom stále ešte o niečo lepšie. Ja som však nikdy nechcel, aby sme sa rozišli.
Nepríde vám nezmyselné, že sa dabujú české filmy do slovenčiny a slovenské do češtiny?
Na Slovensku je na to zákon, vy ho nemáte, ale tiež to prekladáte. Moje deti vedia po česky, ale obrátene to neplatí. Vy ste slovenčinu vytlačili a mladí Česi už majú problém. Je to nezmysel, pretože keby ju odmalička počúvali, tak majú jeden cudzí jazyk naučený zadarmo. My Slováci pritom ani dnes nemáme s češtinou problém, a hoci máme ten zákon, tak u nás je češtiny oveľa viac. Ale keď hrám tu v Česku, tak po odo mňa chcú, aby som hovoril po česky.
A nesnažíte sa im vysvetliť, že je to nezmysel?
Snažím, ale dramaturg povie, že sa na to pozerajú deti a tie by slovenčine nerozumeli.
Takže spoločný štát už asi dokopy nikdy nedáme ...
My sme spolu. V Európskej únii. Ja to Česko a Slovensko neberiem ani dnes ako dva štáty. Vy ste neprijali euro, takže si na cestu do Česka beriem inú peňaženku. Ale to je asi tak jediné.