Legendárny herec, dvojnásobný držiteľ Oscara Gene Hackman a jeho manželka, klasická pianistka Betsy Arakawa, boli v stredu popoludní nájdení mŕtvi vo svojom dome v novomexickom Santa Fé.
Šerif okresu Adan Mendoza podľa denníka Santa Fe New Mexican tesne po štvrtkovej polnoci potvrdil, že pár zomrel spoločne s ich psom. Podľa šerifa nič nenasvedčuje násilnej smrti. Príčinu a približný čas, kedy sa tak stalo, však neuviedol.
Predstaviteľ svojráznych hrdinov i chladnokrvných darebákov Gene Hackman patrí do slávnej generácie amerických hercov, ktorí roky v Hollywoode udávali tón. Pritom spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by tento bývalý mariňák, ktorý vystriedal množstvo zamestnaní, urobil veľkú kariéru.
Komplexy z detstva
Hackman pochádzal z Kalifornie. Otec aj starý otec pracovali ako žurnalisti, matka bola servírkou. Rodina sa často sťahovala, až zakotvila v Danville v Illinois, kde otec získal trvalú prácu v miestnych novinách. Keď mal 13 rokov, rodičia sa rozviedli.
Neskôr priznal, že tiene neradostného detstva ho prenasledovali aj v dospelosti. „Trpel som komplexom chudobného dieťaťa a chcel som za každú cenu zbohatnúť. Bral som čokoľvek, len keď mi poriadne zaplatili,“ povedal.
Gena odmalička fascinovali speváci, tanečníci a svet filmu. Stredná škola ho veľmi nezaujímala, dal sa teda k námorníctvu, kde slúžil päť rokov. Bol prepustený, pretože si pri nehode na motorke zlomil obe nohy. Potom krátko študoval žurnalistiku a presťahoval sa do New Yorku. Živil sa ako vodič kamiónu, sťahovák či predavač.
K herectvu sa dostával pomaly a až po tridsiatke. A na hereckých kurzoch patrili spolu s Dustinom Hofmanom za najväčších outsiderov. Opak sa stal pravdou a obaja prenikli až do oscarových výšin filmovej slávy.
Oscarové výkony
Filmový debut si Hackman odbil v roku 1961 vo filme Šialený pes Coll. Do diváckeho povedomia sa však dostal ako bývalý väzeň a fotograf Buck Barrow, brat gangstra Clydea Barrowa, v legendárnej gangsterke Bonnie a Clyde (1967). Za túto úlohu bol nominovaný na Oscara, rovnako ako za ďalší v rodinnej dráme Nikdy som nespieval svojmu otcovi z roku 1970.
Pozlátená soška k Hackmanovi putovala až za rolu policajta Jimmyho „Pepka“ Doyla v legendárnom krimifilme Williama Friedkina Francúzska spojka: Štvanice (1971). Vysokú latku si Hackman udržal aj v ďalších rokoch v road movie Strašiak (1973) alebo v pokračovaní Francúzskej spojky (1975).
Jeden z najlepších výkonov potom podal v úlohe samotárskeho odborníka na odpočúvanie Harryho Caula v psychologickej dráme Francisa Forda Coppoly Rozhovor (1974).
Neskôr si zahral aj v komerčných filmoch - preslávil sa napríklad ako zloduch Lex Luthor z filmov o Supermanovi. A na jeseň 1977 sa Hackman rozhodol, že zvoľní hektické pracovné tempo. „Pripadal som si ako na kolotoči, kde na sedačke predo mnou drepí balík peňazí. Chcel som z toho kolotoča zosadnúť, ale nevedel som ako,“ spomínal.
Ďalšiu nomináciu na zlatú sošku mu vyniesla rola agenta FBI v príbehu podľa skutočnej udalosti Horiaca Mississippi (1988). A jeho krutý šerif Bill Daggett z westernu Clinta Eastwooda Nezmieriteľní z roku 1992 sa premenil na druhého Oscara.
Hackman si zahral aj v úspešných thrilleroch Krvavý príliv (1995) a Nepriateľ štátu (1998), v justičnej dráme Porota (2003) a exceloval aj v komédiách - za rolu v Takej zvláštnej rodinke (2001) v réžii kráľa bizarností Wesa Andersona inkasoval.
Eugene Allen Hackman, ktorý napísal aj niekoľko kníh, si veľmi strážil svoje súkromie. Jeho prvá žena Faye Malteseová bola Talianka a pracovala v banke. Mali spolu tri deti – Christophera, Elizabeth a Leslie. Rozviedli sa v roku 1986 a Hackman to ťažko niesol, v 61 rokoch však spoznal havajskú klaviristku Betsy Arakawu, s ktorou sa oženil v roku 1991.