Pre našich prarodičov bolo vianočné obdobie magické. Spájalo sa s množstvom tradícií, zvykov i čarov, ktoré svedomito dodržiavali. Nikto totiž nechcel v dome či na poliach nešťastie. A aj keď sa naprieč celou našou krajinou niektoré obyčaje na seba ponášali, iné boli špecifické len pre tú-ktorú oblasť, ba mohli sa výrazne líšiť už vo vedľajšom chotári.
Rozdiely tiež ovplyvňovalo vierovyznanie i to, či išlo o obyvateľov miest alebo vidieka. Tak či onak, naši predkovia odnepamäti verili v čarovnú slnovratovú moc Vianoc a ich magickú silu.
Čisté telo, čistá duša, čistý dom
Na vianočné sviatky sa ľudia pripravovali už dlhší čas pred Štedrým dňom. S adventom boli spojené pôstne dni, keď popri duši malo byť očistené aj telo. Zdravie spolu s hospodárskou prosperitou bolo pre našich predkov veľmi dôležité. Očistou, samozrejme, prechádzali aj domácnosti.
V izbách sa poodťahoval alebo sa z nich vyniesol nábytok, všetko sa vyzametalo, vyčistilo. Často to bývalo spojené s vybielením stien a vymazaním hlinenej podlahy. Vo sviatočný deň mali byť aj všetci členovia rodiny čistí a vyumývaní. Deti sa vykúpali v drevených korýtkach, starší umyli v lavóroch s teplou vodou.
Pred Vianocami sa po celom Slovensku pieklo pečivo. Malo byť predzvesťou bohatej úrody v nasledujúcom roku. Gazdiné ho miesili a piekli buď do neskorej noci pred Štedrým dňom, alebo začínali skoro ráno a dopoludnia potom pripravovali varené jedlá na večernú hostinu.
Počas Štedrého dňa gazdovia dopriali aj svojmu statku. Dobytok dostal oplátku potretú cesnakom alebo kúsok z obradného koláča. Nejaká tá dobrota čakala na každého v hospodárstve. Ešte pred Štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi, trápeniami a chorobami.
Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral
Zostáva vám 69% na dočítanie.
