Čo by to bolo za televíznu stanicu bez vlastnej kriminálky? Čo by to bolo za knižnicu bez krvavej detektívky? Násilie, krv aj vraždy sú motívy, ktoré ľudskú spoločnosť oddávna desia, ale zároveň ju nesmierne priťahujú.
O to viac, pokiaľ je príbeh autentický. Medzi najvýraznejších konzumentov žánru true crime však podľa očakávania nepatria muži, ale ženy. Pôvod tohto záujmu siaha do ranej výchovy aj biológie.
Hlavné vysielacie časy televíznych programov dnes plnia kriminálky s takou pravidelnosťou, že azda už nikto nemohol zostať nažive v Midsomere, Miami ani Modrave.
Čím ozajstnejšie a beštiálnejšie však príbehy sú, tým väčšiu pozornosť priťahujú. Podcasty a streamovacie platformy nevedia, o ktorom sériovom vrahovi natočiť seriál skôr, a kníhkupci si nielen vďaka Orlickým vraždám mädlia ruky celý rok.
Historicky bol vždy odklon od normálu, či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle, pre spoločnosť príťažlivý. Príkladom z minulosti sú napríklad verejné popravy, ktoré ľudí bez rozdielu pohlavia síce desili, zároveň ich však fascinovali.
O obľúbenosti žánru true crime nielen v zahraničí vypovedá aj fakt, že pražská O2 arena už dávno neslúži primárne koncertom a športovým zápoleniam.
Hneď dvakrát ju so svojím úspešným podcastom Naozajstnej zločiny vypredalo aj duo Lucia Bechynková a Bára Krčmová. Kto však z väčšej čas...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
