Ešte nemal ani tridsať rokov a Tomáš Čupr už bol milionárom. Diela maliarky Julie Chocholy visia v galériách v New Yorku a Londýne. Jindřich Fialka vybudoval dizajnérske štúdio, bez toho aby študoval dizajn a Ondřej Kania aj bez vysokoškolského vzdelania zakladá vlastné školy.
Vo chvíli, keď absolventi univerzít obdržia titul a pomaly sa začínajú obzerať v reálnom svete, oni už na kariérnom rebríčku stihli vystúpiť pekne vysoko. V životopise sa im to nehemží titulmi, ako Bc. a Mgr. alebo dokonca PhD. a JUDr., zato už nazbierali skúsenosti, ktoré by v posluchárňach akokoľvek prestížnych univerzít získali len ťažko.
Iná cesta, rovnaký motor
Každého k úspechu viedla iná cesta, niečo však majú spoločné: pevnú vôľu, vieru v seba a najviac ich nenaučila škola, ale život sám. A im podobných z roka na rok pribúda. Počet študentov, ktorí vysokoškolské štúdium nedokončia, sa podľa údajov Ministerstva školstva, mládeže a športu Českej republiky v posledných pätnástich rokoch postupne zvyšuje.
V roku 2008 študijná neúspešnosť v bakalárskych programoch prekročila dokonca päťdesiat percent, od tej doby vytrvalo rastie a v roku 2013 bola ukončená viac ako tretina všetkých štúdií hneď v prvom ročníku.
To ale neznamená, že všetci nedoštudovaní školu nechali dobrovoľne, ale ako ukazujú príklady Cupra, Chocholy, Kania i Fialky, čím ďalej, tým viac ľudí zisťuje, že skratka pred a za menom nie je zárukou budúceho úspechu, ale tiež, že bez neho to v ďalšom živote nebudú mať vôbec jednoduché.
V Spojených štátoch im v novom štarte pomáha nadácia jedného z najväčších technologických miliardárov zo Silicon Valley Petera Thieleho. Ten, mladým ľuďom do 23 rokov, ktorí sa rozhodnú zanechať školu a vydať sa svojou vlastnou cestou, ponúka na začiatok 100 tisíc dolárov, teda v prepočte 89 557 eur. Od roku 2011 ich takto podporil celkom 104.
(Ne)dôležitosť titulov?
V českej spoločnosti (aj v tej slovenskej) však akademický titul stále hrá pomerne veľkú úlohu. Kým napríklad v anglosaskom svete sa používajú iba v akademických kruhoch a uvádzajú sa len tituly doktorandské, v tuzemsku sú súčasťou bežnej komunikácie.
"V normatívne rovnostárskej spoločnosti, akú sme si pestovali pred rokom 1989, boli dôležitým rozlišovacím znakom," vysvetľuje Bohumil Kartous z informačného centra o vzdelávaní EDUin, kde má dôraz na tituly svoj pôvod.
Titul je dodnes výhodou najmä pri hľadaní zamestnania. Na portáli s ponukami voľných pracovných miest (Jobs.cz) je z tridsaťpäť tisíc inzerovaných pozícií za mesiac skoro v tretine požadované vysokoškolské vzdelanie.
Pätina z nich trvá dokonca na titule z magisterského štúdia: typu magister alebo inžinier a u viac ako polovice je minimálne požadované vzdelanie stredoškolské s maturitou.
Celý článok nájdete na Lidovky.cz.