Ako trinásťročný zdvihol telefón a zavolal šéfredaktorke spravodajského portálu Bystrica 24, že by chcel pre nich písať. Dnes sám zadeľuje témy ako šéfredaktor študentského portálu student24.sk.
Ako sa vlastne trinásťročný chlapec stane novinárom?
Začiatky boli zaujímavé. Rozhodol som sa zavolať vtedajšej šéfredaktorke spravodajského portálu u nás v Banskej Bystrici. Keď som spomenul svoj vek, na druhej strane zostalo niekoľko sekundové ticho. Nakoniec mi však dala príležitosť a povedala, aby som jej poslal životopis.
Čo ste doň napísali?
Ja som hlavne vtedy nevedel, čo to životopis vôbec je a ako vyzerá (smiech). Ale našiel som nejaké vzory na internete a pomaly sa to celé rozbehlo. Najdôležitejšie v tejto chvíli bolo chytiť sa šance a to sa mi aj podarilo.
S kým ste robili svoj prvý rozhovor?
Fíha, musím si spomenúť. Ale myslím, že to bolo so zástupcami vtáčkarskej organizácie na Deň vtákov. Bola to nejaká prezentácia spojená s premietaním dokumentárnych filmov.
Takže ste si ako trinásťročný zobrali diktafón a začali ste písať články?
No, o diktafóne som ešte ani nesníval (smiech). Na začiatku som chodil s minimálnou technikou, niečo som si nahral na mobil, citácie som si potom prepisoval ručne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.