Radvanský jarmok
Šibanie dievčat po zadku, tradičné ľudové remeslá a priehrštie zábavy. To je chýrny Radvanský jarmok. V minulosti jeden z najznámejších a z najväčších v celom hornom Uhorsku. Dnes, nominant na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Jarmočníci na ňom ponúkajú svoje výrobky – hrnčiarske, garbiarske, tkáčske, syrárske a rezbárske. Od iných jarmokov na Slovensku sa líši ťapnutím dievčat po zadku drevenou vareškou a tento zvyk sa zachoval až do súčasnosti.
Čo jarmok preslávilo
Radvanský jarmok vychádza z tradície, ktorá siaha do 17. storočia. Radvaň získala v roku 1655 právo na konanie jarmoku v deň narodenia Panny Márie. Ako spresňuje Barbora Winterová, hovorkyňa primátora v Banskej Bystrici, historici predpokladajú, že jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia usporadúvania pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani.
„Veľký význam mal hlavne v 19. storočí, keď mali osobitné miesto hlavne výrobcovia súkna, modrotlače, čižmári, klobučníci, hrebenári, výrobcovia pušného prachu, krpčiari, výrobcovia z dreva, zo slamy a z prútia. Osobitné miesto mali medovnikári. Tradíciou bolo kupovanie ,jarmočného´, keď mládenci svojim vyvoleným kupovali medovníky, šatky či maľované tanieriky. V posledný deň jarmoku si kupovali aj varešky, ktorými jemne udierali dievky a mladé ženy.“ Táto tradícia sa neskôr rozšírila na všetky dni jarmoku. Popri týchto výrobkoch sa predávala husacina, jaternice, parenice, oštiepky, ale aj víno a pálenka. Neodmysliteľnou súčasťou jarmoku boli kolotoče a kultúrny program, ktorý predvádzali hlavne remeselníci na ľudových nástrojoch.
Chcú ho predstaviť svetu
Mesto má záujem zviditeľniť a zároveň zachovať Radvanský jarmok aj pre ďalšie generácie a chce ho predstaviť svetu. Radvanský jarmok bol už pred tromi rokmi oficiálne zapísaný do reprezentantívneho zoznamu Slovenska. Na základe toho podal rezort kultúry žiadosť o nomináciu na zápis do zoznamu UNESCO. V súčasnosti ju posudzujú experti UNESCO pre nehmotné kultúrne dedičstvo. „Posudky s návrhom prednesie sekretariát UNESCO koncom novembra 2014 na zasadnutí Medzinárodného výboru pre nehmotné kultúrne dedičstvo v Paríži,“ tvrdí Winterová. Budú tam hlasovať členské štáty a v prípade kladných posudkov od expertov, sekretariátu a súhlasu väčšiny členských štátov sa Radvanský jarmok zapíše do zoznamu UNESCO.
Aj v tomto roku sa môžete tešiť na radvanský jarmok, a to od 12. do 14. septembra. Jeho motívom je „netradične“ - varecha. Nájdete tam zhruba 200 remeselníkov prevažne zo Slovenska ale aj z Česka, z Maďarska, z Poľska, zo Srbska a z Bulharska. Na námestí vytvoria ilúziu starodávneho trhu, ktorú oživia aj verklikári, bábkari, komedianti a flašinetisti.
Vinohradnícka oblasť Tokaj
Kandidát na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Kde: Tokajská oblasť - Trebišov
Prečo je unikátna: Naša najmenšia, len 907-hektárová vinohradnícka oblasť. Špecifické odrody viniča sa pestujú len v siedmich obciach na juhovýchode Slovenska.
Čo sa tam oplatí vidieť: „Vinohradnická oblasť Tokaj je jedinečná tým, že tu možno dopestovať hrozno na výrobu prirodzene sladkých vín. Ide síce rozsahom o malú, ale o to rozmanitejšiu oblasť, ktorú môžu turisti navštíviť,“ prezrádza nám Timea Šoltésová, pracovníčka Infocentra v Čerhove. Najväčší záujem je podľa nej o vínne stredoveké tufové pivnice. Tuf je typická hornina tejto oblasti a je ako stvorená práve na uskladnenie a dozrievanie tokajských vín. Pivnice sa nachádzajú nezriedka desiatky metrov hlboko, je v nich stabilná teplota v rozmedzí od 10 do12 °C a optimálna vlhkosť, dosahujúca až 95 percent. „Úplne inak chutí ochutnávka vína doma a v originálnej pivnici. Je to neporovnateľný zážitok,“ tvrdí Šoltésová.
Najväčšia sezóna je každoročne v septembri až októbri, keď sa tu konajú oberačky či burčiakové hody. V poslednú septembrovú sobotu môžete prísť na deň otvorených tokajských pivníc. „Máme tu aj zaujímavý projekt švajčiarsko-slovenskej spolupráce - Tokaj je len jeden. V rámci neho sa chystáme pre návštevníkov do konca tohto roka postaviť 12 metrov vysokú vyhliadkovú vežu pre tých, ktorí si žiadajú aktívny oddych. Táto atrakcia je projektovaná do tvaru suda,“ uzatvára pracovníčka Infocentra.
Zaujímavosti v okolí: V Trebišove, ktorý je vzdialený niečo vyše dvadsať kilometrov, sa oplatí vidieť kaštieľ, park, expozíciu múzea či zvyšky zrúcanín hradu Parič. Kaštieľ v Borši, sídlili tu viaceré významné rody, napríklad Perényovci, Lórantfiovci či Rákociovci. Tu sa narodil aj František Rákoci II., vodca posledného stavovského povstania.
Herliansky gejzír
Kandidát na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Kde: V Herľanoch, v okrese Košice-okolie
Prečo je unikátny: Studený gejzír je európskou raritou. Podobné gejzíry sú len na Islande. Bol objavený v roku 1870, keď sa správa tunajších kúpeľov v Herľanoch rozhodla v 19. storočí hľadať výdatnejšie zdroje minerálnej vody. Bol aktivovaný umelo, vrtom hlbokým 404,5 metra. Studený gejzír v súčasnosti strieka do výšky 15 - 20 metrov s periódou 32 - 34 hodín, erupcia trvá 25 minút. Jej presný čas závisí od množstva atmosférických zrážok, teploty a vlhkosti vzduchu, vývoja atmosférického tlaku. Predpokladaný čas sa vždy po poslednej erupcii spresňuje na webe obecného úradu. Erupcia môže nastať aj skôr, a preto je vhodné prísť aspoň hodinu skôr pred uvádzaným časom.
Čo sa tam oplatí vidieť: Gejzír sa nachádza v historickom parku s cennými drevinami. Objavíte tam 30 taxónov drevín, z toho 10 taxónov ihličnatých a 20 listnatých drevín. Zachovalé pamiatkovo chránené budovy v bývalom kúpeľnom areáli sú: klasická kúpeľná budova z polovice 19. storočia Dargov, ďalej objekty Branisko, Gejzír a Hornád.
Zaujímavosti v okolí: Slovenské technické múzeum, Košické múzeum, Botanická záhrada a zoo Košice
Zo zákulisia obce:
Starostka Jana Tóthová tvrdí, že o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa snažia už pomaly 10 rokov. „Snažíme sa kontaktovať aj s ministerstvom životného prostredia so žiadosťou o jeho opravu, keďže gejzír patrí štátu. Zatiaľ sa nám veľmi nedarí získať financie na jeho rekonštrukciu a pritom funguje už viac ako 130 rokov,“ objasňuje nám. Podľa jej slov boli časy, keď tento prírodný úkaz chodili obdivovať viac zahraniční turisti ako našinci, postupne sa však situácia zlepšila. „Ak by sa dostal do zoznamu UNESCO, predpokladáme, že by sa väčšmi dostal do povedomia ľudí. Potom by sa aj štát oň viac staral, lebo zatiaľ je trochu „macošský“ voči svojmu majetku,“ potvrdzuje.
Zatiaľ obec spolu s Technickou univerzitou Košice udržiava aspoň okolie gejzíru a priľahké pozemky. Starostka odporúča do pozornosti návštevníkom aj prírodnú rezerváciu Rankovské skaly či Veľké a Malé Brdo, kde nájdete príjemné turistické trasy. Ak dávate prednosť kultúre, navštívte románsko-gotický kostol vo Svinici, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam celého východného Slovenska.
Pamätník Chatama Sófera
Kandidát na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Kde: Bratislava
Prečo je unikátny: Je jedinečným miestom, ktoré navštevujú židovskí pútnici z celého sveta. Je pozostatkom starobylého cintorína, ktorý bol zničený v roku 1943 v dôsledku výstavby tunela pre električkovú trať. V podzemnom priestore sa zachovalo 23 hrobov v rabínskej sekcii vrátane hrobu významného bratislavského rabína Chatama Sofera. V rokoch 2000 – 2002 bol celý areál obnovený a náhrobné kamene zreštaurované.
Čo sa tam oplatí vidieť: Ako prezrádza Peter Salner, z Ústavu etnológie SAV, dôvody, pamätník je zaujímavý z viacerých dôvodov. „V prvom rade sú rabínske osobnosti, ktoré sú tu pochované. Nie je to len Chatam Sofer, ale aj jeho predchodcovia na tomto poste. Došlo k dramatickým osudom tohto cintorína a vďaka projektu architekta Martina Kvasnicu dostal memoriál modernú podobu, pričom rešpektuje požiadavky tradičného judaizmu.“
Hoci Pamiatkový úrad navrhol túto pamiatku ešte v roku 2004 zaradiť do zoznamu Unesco, zatiaľ je jeho zápis otázny. „Chceme rešpektovať, že je to v prvom rade náboženské pútnické miesto. Je skutočne problém skĺbiť podmienky Uneca a udržať charakter náboženského pútneho miesta. Rešpektujeme zložité religiózne požiadavky veriacich, a napriek tomu dokážeme naplniť očakávania turistov, bratislavských obyvateľov a úradov, ale podmienky spojené so zápisom do zoznamu asi prekračujú naše možnosti.“
Zaujímavosť: Pri návšteve pamätníka treba mať na sebe dôstojný odev. U mužov sa vyžaduje pokrývka hlavy (čiapka alebo klobúk), krátke nohavice sú nevhodné. Ženy musia mať dlhú sukňu alebo nohavice a zakryté ramená.
Limes Romanus Rusovce
Kandidát na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Antická gerulata v Rusovciach
Kde: Rusovce pri Bratislave
Prečo je unikátna: Ide o rímsku antickú pamiatku. Slovenská časť LIMESU sa pripravuje na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Z celého systému Limes Romanus boli doteraz do zoznamu UNESCO zapísané tri jeho časti. V roku 1987 Hadriánov val vo Veľkej Británii, v roku 2005 časť nemeckého limesu a Antoninov val v roku 2008. Nominácia Dunajského Limesu na Slovensku, zahŕňajúca 2 časti – časť Rímskeho vojenského tábora Gerulata v Bratislave – Rusovciach a Rímsky vojenský tábor v Iži – „Kelemantia, sa pripravuje ako rozšírenie už existujúceho zápisu, ako súčasť cezhraničnej lokality svetového dedičstva UNESCO „Hranice Rímskej ríše“.
Čo sa tam oplatí vidieť: V areáli múzea sa nachádzajú základy stavieb z 2. až 4. storočia. Je to miesto, kde stál rímsky vojenský tábor Gerulata. Vo výstavnej sieni sú umiestnené nálezy z archeologických výskumov.
Zaujímavé podujatie: Na vlastnej koži môžete zažiť stredoveký Rím, a to na 15. ročníku rímskych hier 6. septembra v Rusovciach. Stretnete tam gladiátorov, uvidíte aká bola vtedy móda, oboznámite sa s tím čo jedli a pili Rimania.
Pohľad archelogičky:
Jaroslava Schmidtová, vedúca archeologického výskumu v Rusovciach, je členkou komisie pre zápis slovenskej časti Limesu do zoznamu UNESCO. Podľa jej slov, Rimania dokázali vládnuť nad svojim obrovským Impériom, ktoré siahalo od Británie po východné pobrežie Stredomoria a od Rýna a Dunaja až k severnej Afrike s pomocou relatívne malého žoldnierskeho vojska. Ríšu si chránili hranicou, zvanou Limes Romanus. Tvorili ju opevnené body, pričom dôležitou funkciou posádok bola kontrola pohybu v ríši a von z ríše ako aj v samotnej ríši. Hranice Rímskej ríše sú porovnateľné s Čínskym múrom, merali v Európe približne 3 000 km a celkovej dĺžky viac ako 5000 kilometrov.
Gerulatu tvoril samotný vojenský tábor – kastel, strážne a signalizačné veže, prístav, civilné osady, pohrebiská, poľnohospodárske usadlosti. „Túto oblasť Rusoviec treba ešte viac chrániť, hoci všetky stavby na tomto území musia robiť archelogický výskum, ktorý financuje sám investor. Pokiaľ sa Limes Romanus zapíše medzi svetové unikáty UNESCO, pozdvihne to renomé celej Bratislavy,“ uzatvára Schmidtová.
Čo dnes nájdete v letnej prílohe Leto s HN:
- tipy na Top 10 slovenských unikátov, ktoré sa oplatí vidieť
- čím sú unikátne
- kúsok z ich histórie
Špecializovanú prílohu nájdete v dnešných tlačených HN.
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie cez SMS na váš mail TU.
Všetky tipy na slovenské unikáty nájdete tu.
Novinárska "uhorka"? Tú nepoznáme. Sledujte @HNPoradna a budete mať prehľad o dovolenkách, realitách, právnych či spotrebiteľských témach.
— HNporadna.sk (@HNPoradna) July 23, 2014