Ideál ženskej krásy mali už aj lovci mamutov. Prvé známe dôkazy, že spoločnosť mala jasné predstavy o tom, ako by krásna žena mala vyzerať, pochádzajú z prehistorického obdobia. Vzhľadom na známe "Venuše" boli v tom období za krásne považované ženy s mohutným poprsím, veľkým bruchom a bokmi. Prvé spoločenstvá totiž vychádzali z toho, že iba silné ženy boli plodné a mohli zachovať rod.
Športový typ
Úplne iné predstavy o ženskej kráse mali starí Egypťania, kde krásu stelesňovala najmä kráľovná Nefertiti. Úzka, dozadu pretiahnutá hlava, dlhý krk, malé prsia a štíhla atletická postava, to bol symbol krásy v starom Egypte a od neho sa až tak veľmi neodlišovali ani starí Gréci. Ich kánon krásy predstavovala žena, ktorá sa postavou príliš nelíšila od muža. Práve takáto postava predstavovala v starom Grécku harmóniu, ktorú tento národ vyznával. Stredovek bol, naopak, poznačený silným vplyvom cirkvi. Tá za ideál ženskej krásy považovala Pannu Máriu, aj keď bola v skutočnosti zbavená akejkoľvek ženskosti. Jej kult predstavoval ženu matku znázorňovanú vždy zahalenú s dieťaťom na rukách.
Presýpacie hodiny
Oživenie priniesla renesancia, ktorá spočiatku vo Francúzsku a neskôr aj inde priniesla do sveta žien opätovné skrášľovanie v podobe maľovania očí, pier, líc či lakovania nechtov. V móde boli postavy v podobe presýpacích hodín -- široké boky, úzky pás a mohutné poprsie, typické pre obrazy Rubensa a Tiziana. A do módy začali vstupovať svetlé vlasy.
Nástup Hollywoodu
Návrat k prirodzenej kráse prinieslo 18. storočie, 19. storočie potom kult ženskej krásy rozdelilo na dve časti, na jednej strane sa za symbol ženskej krásy považujú ženy s bledou pokožkou a výraznými krivkami a na druhej, bledé ženy s vpadnutými lícami a tmavými očami, ktoré boli považované za symbol tajomna. 20. storočie bolo spočiatku storočím chlapčenských postáv a krátkych účesov, ktoré po 2. svetovej vojne začal meniť fenomén zvaný Hollywood. Americký film postupne pretlačil do celého sveta nový ženský idol v podobe platinovej blondínky Marilyn Monroe stelesňujúcej sexualitu, vášeň a detskú naivitu.
Tento kult postupne opadol a súčasný ideál ženskej krásy je omnoho pestrejší, no jedno mal až doteraz spoločné -- štíhle ženy. Aspoň také ich dennodenne prezentujú médiá. Práve médiá v súčasnosti do veľkej miery určujú, čo je a čo nie je pekné.