StoryEditor

Jan Antonín Baťa: Čech, ktorý na močiari zasial impérium

08.06.2018, 09:30
8. júna 1908, presne deň po svojich 34. narodeninách zomrel na tuberkulózu. Priemyselník Antonín Baťa bol prvým šéfom firmy, z ktorej sa stalo obuvnícke impérium.

„Všade okolo bola len zelená lúka. Pôda tu bola podmočená, pretože rieky sa často vylievali z brehov a líšky tu dávali dobrú noc. Taký Bohom a ľuďmi zabudnutý kraj,“ spomínal pred rokmi pre HN bývalý riaditeľ jedného z Baťových závodov v Partizánskom Július Michník.

V roku 1938 však do tohto zabudnutého kraja zavítala zlínska firma Baťa. Práve tá sa rozhodla pozemky v chotári hornonitrianskej obce Šimonovany kúpiť a vysušiť, aby na nich mohla začať stavať závod. A tým zároveň položiť základy mesta Baťovany, dnešného Partizánskeho.

Mesto z vôle firmy

Podnikateľ Jan Antonín Baťa, ktorý podnik po tragickej nehode svojho nevlastného brata Tomáša Baťu prevzal, tu pôvodne chcel vyrábať bicykle a obuvnícke stroje.

Rozbehnutú výstavbu tovární a domov pre zamestnancov však zasiahol mníchovský diktát a rozpad Československej republiky. Baťa sa snažil udržať majetok firmy a aby mal voľné ruky v podnikaní, slovenskej vláde poskytol vysokú pôžičku.

Pozrite si aj video, o legende, ktorá sa rokmi rozpadáva pred očami:

​Následne sa vzdal myšlienky na strojársku výrobu a rozhodol sa radšej pre produkciu obuvi. Prvý pár topánok opustil fabriku v júli 1939 a ešte do konca tohto roka sa ich tam vyrobilo 940-tisíc.

V Baťovanoch medzitým vyrástla moderná obytná štvrť so spoločenskými priestormi, športoviskami, zdravotníckym zariadením, ako aj kolónie obytných domov vo funkcionalistickom štýle.

Pre strednú a nižšiu strednú triedu predstavovali v tých časoch veľké lákadlo. V porovnaní s vtedajším štandardom bývania boli totiž trojizbové „poldomčeky“ väčšie, čistejšie a pohodlnejšie.

Kúpeľňa či toalety vnútri domu boli na tie časy takmer raritou. „Ich architektúra vychádzala z princípov unifikácie a typizácie, na tie časy objavných, vďaka ktorým sa mohli stavať rýchlo a pomerne lacno,“ uviedol Tomáš Haviar, autor knihy Baťovská architektúra na Slovensku. V roku 1948 obec Šimonovany spolu s osadou Baťovany získali štatút mesta pod názvom Baťovany.

Tieň vojny nad fabrikou

Vytvorenie samostatného Slovenského štátu Baťovi ako zahraničnému investorovi komplikovalo situáciu. Bol to však vynikajúci podnikateľ a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody. Aj za tie však bolo treba niečo zaplatiť. Ak mali závody na výrobu obuvi fungovať, museli sa chtiac-nechtiac podriadiť ideológii tých čias.

Pomery tohto obdobia vystihujú aj dobové reklamné plagáty, najmä lákavá ponuka na vysoké čižmy pre každého správneho člena Hlinkovej gardy. Neskôr podnikateľa dokonca obvinili z kolaborácie s fašistami.

Jan Antonín sa po vojne snažil očistiť svoje meno. Podarilo sa to však až jeho rodine v roku 2007, keď súd potvrdil, že Jan Antonín spolupracoval s exilovou vládou Edvarda Beneša a podporil Slovenské národné povstanie.

Aj v samotnej fabrike pracovali robotníci, ktorí sa organizovali v protifašistických skupinách. „Pri príležitosti vysviacky základného kameňa rímskokatolíckeho kostola v roku 1943 zavítal do Baťovian prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. Po zodvihnutí príklopu na mieste pre pamätnú tabuľu boli letáky s heslom Smrť fašizmu!“ píše sa na oficiálnej stránke mesta Partizánske.

Koniec vojny privítali ľudia s nadšením, pre Baťove závody to však znamenalo začiatok inej histórie. V roku 1946 boli totiž znárodnené.

Mesto menom Partizánske

O tri roky na to sa premenovali Baťovany na Partizánske a továreň dostala meno Závody 29. augusta – ZDA. Topánky sa však v meste šili ďalej. Zmena režimu priniesla z východného bloku neutíchajúci dopyt po nich, a tak fabrika posielala topánky do celého Sovietskeho zväzu.

„V ZDA každý rok pribúdalo takmer tisíc nových zamestnancov a počty vyrobenej obuvi sa rátali na desiatky miliónov. Priamoúmerne rástol i počet obyvateľov,“ píše o rozvoji na svojej stránke mesto.

Koncom 80. rokov pracovalo vo fabrike 16-tisíc ľudí. Ročná výroba dosahovala viac ako 32 miliónov párov obuvi. Spoločenské zmeny v roku 1989 však pre závody nepriniesli nič dobré.

Sovietsky zväz ako najväčší odberateľ obuvi z exportného zoznamu odpadol a výroba sa prudko prepadla. Podniku sa navyše nevyhla ani nevydarená privatizácia, ktorá napokon viedla k jeho zániku.

Obuvnícka tradícia sa však z bývalých Baťovian úplne nevytratila. Dnes v nich pôsobí viacero firiem. za pokračovateľa v obuvníckom remesle sa ale dá považovať najmladší Thomas Archer Bata. O jeho príbehu a úspechu sa dočítate viac v článku Najmladší Baťa riadi svetový marketing z Prahy, verí v príbeh značky.

01 - Modified: 2024-11-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Alkohol už nie je pre mladých cool. Generácia Z sa opíja menej, nie je to totiž v móde a je to trápne 02 - Modified: 2024-11-19 10:15:58 - Feat.: - Title: Nekonečný cynizmus: Desať rokov predstierala boj s rakovinou. Kvôli darom 03 - Modified: 2024-11-15 06:30:00 - Feat.: - Title: Ako sa treba baviť s ľuďmi, ktorí odmietajú priznať si chybu? Ľahko môžu zaútočiť, upozorňuje psychológ 04 - Modified: 2024-11-12 11:00:00 - Feat.: - Title: Farmy a budovanie sú najlepšie. Počítačové hry pomáhajú a prospievajú mozgu. Prečo sú však v nemilosti mobily? 05 - Modified: 2024-11-09 23:00:00 - Feat.: - Title: Prečo sa ženám vo vzťahu vytráca libido?
menuLevel = 2, menuRoute = style/osobnosti, menuAlias = osobnosti, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
22. november 2024 02:09