Vo veku 75 rokov zomrel v sobotu (4.8.) v Bratislave herec Stano Dančiak. Informáciu TASR potvrdila hovorkyňa Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková.
Dančiak si vďaka svojmu komediálnemu talentu, pohotovej improvizácii a dynamickému prejavu získal priazeň divadelného i filmového publika a televíznych divákov.
Ja, Feuerbach, hold Dančiakovi
Medzi jeho posledné roly patrila jedna z tých úloh, o ktorých sa zvykne hovorievať, že sú "životné". Herec Stano Dančiak sa tešil, že to bude pre neho predovšetkým nová úloha. Hra Ja, Feuerbach pochádza z pera v súčasnosti najvýznamnejšieho nemeckého dramatika Tankreda Dorsta.
Text Ja, Feuerbach Dorst podľa teatrologičky a prekladateľky hry Svetlany Waradzinovej nenapísal pre konkrétneho herca. V nemeckých divadlách ho vraj zvyknú inscenovať vždy, keď potrebujú vzdať hold nejakému hercovi, ktorý končí svoju aktívnu divadelnú kariéru.
V prípade obsadenia Stana Dančiaka bola skutočnosť iná. "My sme si hru našli ako veľmi konkrétny titul a robíme ju s ľuďmi, ktorí pri divadle sú a pri ňom zatiaľ aj ostávajú," povedal vtedy jej režisér Jakub Nvota.
Bez súcitu, prosím
Hra je príbehom staršieho herca, ktorý strávil sedem rokov na psychiatrickej liečebni a pokúša sa vrátiť späť na divadelné dosky. Kedysi žal slávu, teraz musí o úlohu bojovať na konkurze.
Prichádza na tzv. predvádzačku a čaká na režiséra. Jediným divákom je totiž zatiaľ režisérov asistent, ktorý nielen že nevie, kto je Feuerbach, ale nepozná ani Shakespeara. Feuerbachovo čakanie sa mení na monológ o živote, práci herca, o tom, čo sa mu preháňa mysľou...
"Je to predovšetkým o vášni pre divadlo, ale aj o tom, že niekedy je ťažké nájsť deliacu čiaru medzi realitou a fikciou," povedala toho času o hre Waradzinová. Aj pre Jakuba Nvotu bola hra predovšetkým o hľadaní hraníc normálnosti v našom živote:
"V tejto podivnej mediálnej dobe je ťažké rozoznať, čo je alebo nie je hra, čo je alebo nie je šialenstvo." Hra nie je tradičnou činohrou, je to podľa Nvotu skôr udalosť, ktorá sa odohráva pred divákmi v reálnom čase. Je o jednej skúsenosti, o jednom hercovi.
Stano Dančiak sa vtedy pripravoval na vystúpenie na takmer prázdnom javisku, s minimom rekvizít, spoľahnutý viac-menej sám na seba. Tvrdil však, že by nebol rád, aby diváci kvôli jeho momentálnemu zrakovému hendikepu k nemu pristupovali so súcitom.
Aj keď si bol vedomý, že ľudská tragédia ľudí dojíma: "Ale ja s tým nič neurobím. To je však súcit, ktorý ja nemám rád." Dančiak o sebe hovorieval, že je perfekcionista a má veľkú úctu k divákovi. Nerád o postavách rozprával mimo javiska.
Dančiak dal dabingu nový rozmer popularity
Bol taktiež nenapodobniteľným dabingovým hercom. Jeho hlas si diváci asi najviac pamätajú zo seriálu Alf, kde nadaboval mimozemšťana, ktorého si obľúbili milióny divákov. Ukážku si pozrite vo videu:
Svoj hlas prepožičal aj animovanej postavičke Jurošíkovi a tiež inšpektorovi Derrickovi v seriáli zo sedemdesiatych rokov.
Vtip a satira - to bol Bud Bindi a Lord Norton a sluha James
Mnohí sme ho poznali aj z Bud Bindi, čo bola slovenská satirická séria, akási "beanovka" deväťdesiatych rokov, ktorá divákom ponúkala polhodinku vyplnenú gagmi.
Tam sa vtipným spôsobom a grotesknou formou dvaja "primitívi" v podaní Miroslava Nogu a Stanislava Dančiaka, nečakane dostávali do rôznych tragikomických situácií. Riešili ich svojsky, spôsobom, ktorý sa niekedy úplne vymykal súdnosti.
Jedna z najznámejších niesla názov Lord Norton a sluha James, v ktorej si popri Mariánovi Zednikovičovi zahral nezabudnuteľného komorníka Jamesa.
Stano Dančiak (1942): herec, komik, rozprávač, dabér
Herec Stano Dančiak sa narodil 26. októbra 1942 v Bratislave. Po skončení Strednej zdravotníckej školy v odbore zubný laborant absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Patril k spoluzakladateľom kultového Divadla na Korze, ktoré začiatkom normalizačných 70. rokov minulého storočia komunisti zatvorili. Potom pôsobil dve desaťročia na Novej scéne. Bol členom Činohry Slovenského národného divadla.
Na divadelných doskách i vo filme stvárnil desiatky úloh. Je držiteľom viacerých ocenení vrátane Pribinovho kríža II. triedy.
Absolvent VŠMU. Už počas štúdia povyhrával so študentským súborom a s hrou Komedie česká o bohatci a lazarovi množstvo svetových divadelných hier. Dôkaz o ich úspechu sa nachádza vo vitrínke v Divadle národov v Paríži. Hneď po skončení školy ho angažovali do SND.
V roku 1968 však dáva výpoveď a s kolegami zakladá Divadlo na Korze. Pôsobí tu až do jeho zatvorenia v roku 1971. Počas normalizácie patril k nežiaducim, pridelia ho na Novú scénu, kde ostáva ďalších 20 rokov a, paradoxne, stal sa súčasťou nezabudnuteľných predstavení.
Hral na našej hlavnej scéne, ale odchod do novej budovy SND vítal humorom jemu vlastným. "Bojím sa toho megalomanského divadla. Veď na mňa budú musieť s Labudom predávať ďalekohľad. Však nás diváci neuvidia!"
V roku 1990 ho zákerná choroba pripravila o zrak, ostal však aj naďalej členom Činohry Slovenského národného divadla a bol jedným z najväčších slovenských hereckých velikánov, vďaka svojmu komediálnemu talentu, pohotovej improvizácii a dynamickému prejavu.
Preslávili ho najmä televízne i filmové úlohy (Kým sa skončí táto noc, Sebechlebskí hudci, Sojky v hlave, Jožko Púčik a jeho kariéra, Montiho čardáš, Svedok umierajúceho času, Suzanne či seriály Bud Bindy a Lord Norton), ale najvernejší ostával divadlu.
Stano Dančiak bol ženatý a mal tri deti. Bol členom mimovládnej organizácie GEMA 93 a držiteľom množstva ocenení, ako napríklad Ocenenia od Zväzu slovenských spisovateľov a dramatických umelcov, Rád Prib.