Kurzívou tlačený stĺpček s dĺžkou necelých dvoch normostrán opisuje, ako vyzerali stretnutia medzi premiérom Antonínom Švehlom a prezidentom T. G. Masarykom. Ten sa deň predtým stal tretíkrát československým prezidentom, a to vo voľbe, ktorá bola vôbec najtesnejšou zo všetkých prvorepublikových prezidentských volieb.
Hlavnú zásluhu na Masarykovom zvolení mal práve vtedajší ministerský predseda Švehla. Rukopis Čapkovho článku spolu s mnohými ďalšími objavili LN v pozostalosti po prvorepublikovom šéfredaktorovi Lidových novín Karlovi Zdeňkovi Klímovi (1883-1942).
Tú stále vlastnia Klímovi potomkovia a nebola nikdy skúmaná literárnymi historikmi. Objav prichádza v období, keď si Lidové noviny pripomínajú nielen 125. výročie svojho založenia, ale aj 80. výročie úmrtia svojho najslávnejšieho autora. Karel Čapek zomrel na 1. sviatok vianočný, 25. decembra v roku 1938 (v Česku známy ako Boží hod).
Text podpísaný šifrou O.
Literárnych historikov objav prekvapil, pretože Čapkovo dielo je veľmi dobre zmapované. Článok nie je uvedený v súpise Čapkovho diela, ktorý v roku 1990 vydal Boris Mědílek a nenájdeme ho ani v Čapkových zozbieraných spisoch, ktoré vychádzali v 80. a 90. rokoch minulého storočia.
Ako mohol článok uniknúť pozornosti bádateľov? Podľa literárneho historika a editora Čapkových spisov Jiřího Opelíka je dôvod jednoduchý: "Článok vyšiel pod šifrou O. a pod touto šifrou Karel Čapek nevydal ani jediný text. Stĺpček podpísaný O. nikto nečítal s týmto predpokladom, len ho preleteli."
Prečo však Čapek použil v tomto prípade šifru, ktorú nikdy inokedy nepoužíval? Hypotetickú odpoveď nájdeme v záhlaví rukopisu. Tu je Čapkovou rukou písaná poznámka "Stĺpček na sobotu alebo na nedeľu ", pričom časové údaje sú preškrtnuté a zároveň podčiarknuté červenou farbičkou.
Zdá sa teda, že redakcia váhala, kedy článok zaradí. Nakoniec bol publikovaný na titulnej strane v sobotu, kde nájdeme ďalší Čapkov text, tentokrát podpísaný celým autorovým menom s titulkom "Po voľbe".
Dá sa predpokladať, že redakcia považovala za nevhodné, aby na titulnej strane boli dva texty jedného autora. Skratku O. potom zrejme pridal nejaký redaktor, ktorý netušil, aké skratky Čapek obvykle používa.
Pozoruhodným detailom je fakt, že Čapek v tomto vydaní LN uverejnil ešte tretí text nazvaný "U pána prezidenta", ktorý podpísal svojou bežnou skratkou F. Archív Karla Zdeňka Klímu vlastnia jeho vnučky Zuzana Pecháčková a Magdalena Šimková.
"Náš otecko začal zbierať rukopisy ako gymnazista," popisuje vznik zbierky Zuzana Pecháčková. "Jeho otec aj ďalší redaktori mu potom dávali listy a rukopisy, ktoré už nepotrebovali."
Päť veľkých krabíc ukrýva hotové poklady: nájdeme tu listy a rukopisy literárnych diel desiatok významných českých spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarníkov, hercov aj politikov.
Veľká časť korešpondencie bola adresovaná priamo Klímovi, ktorý od začiatku 20. rokov viedol pražskú redakciu LN, v rokoch 1927-1930 bol šéfredaktorom a v tridsiatych rokoch potom pôsobil ako šéfredaktor Českého slova, mnohé listy sú adresované ďalším osobám z okruhu spolupracovníkov alebo rodiny.
Nájdeme tu napríklad listy kritika F. X. Šalda básnikovi Josefovi Horovi, rukopisné partitúry Leoša Janáčka, list, ktorý poslal G. B. Shaw Karlovi Čapkovi alebo súkromné listy T. G. Masaryka, Alice Masarykovej a Hany Benešovej.
Zbierka prečkala pozornosť gestapa, ktoré Karla Zdeňka Klímu v roku 1942 z neznámych dôvodov zatklo a počas niekoľkých týždňov v Terezíne veľmi brutálnym spôsobom zavraždilo.
Klímovi potomkovia ju opatrovali ako rodinnú pamiatku. Magdalena Šimková, ktorá na základnej škole učila češtinu, ju používala ako didaktickú pomôcku. "Keď sme hovorili o nejakom spisovateľovi a ja som deťom priniesla jeho rukopisy, boli z toho úplne paf, " spomína.
V súčasnosti rodina zvažuje uložiť historicky cenný súbor do archívu, kde by mohol byť využitý bádateľmi.